Terry Pratchett &Neil Gaiman

Dobrá znamení

Talpress Praha, 1997, 496 strán

Terry Pratchet je pojmom v oblasti literatúry sci-fi a fantasy. Jeho cyklus románov Úžasná zeměplocha priniesol do literárneho sveta mimozemšťanov, príšer a bojovníkov niečo úplne nové. Humor, mierna irónia a nadhľad nad našimi problémami, aj keď sú situované na dosku, ktorú nesú štyri slony, ktoré stoja na pancieri obrovskej korytnačky, ktorá pláva nekonečným oceánom (krásna stredoveká predstava), zapĺňajú niekoľko desiatok kníh tejto svetoznámej série. Dobré znamenia sa však odohrávajú na našej zemi, koncom 20. storočia. Medzi ľuďmi tu žijú aj dvaja anjeli. Sú síce každý na opačnej strane, ale keďže sa poznajú už pár tisícročí (od tých pamätných udalostí v raji, kde Crowley pôsobil ako had a Azirafal ako anjel s mečom) vytvorili sa medzi nimi vzťahy takmer priateľské. Navyše obaja sa v 20. storočí cítia na zemi celkom dobre. Okrem nesmrteľnosti majú totiž tieto nadprirodzené bytosti mnoho schopností, ktoré im uľahčujú ich pozemskú misiu a umožňujú venovať sa svojim koníčkom a záľubám. Ich pohodu však naruší plán Pekla začať Armagedon – posledný boj zla a dobra, po ktorom už bude koniec sveta. Avšak pri doručení Dieťaťa pekla na Zem (kde má žiť a rásť 11 rokov) dôjde k zámene. Malý Satan vyrastá na miesto rodiny amerického veľvyslanca v obyčajnej rodine na anglickom vidieku, kde prežíva nádherné detstvo so svojimi priateľmi a milujúcimi rodičmi. To sa potom nikto nesmie diviť, že to s tým Armagedonom dopadne úplne inak. Originálny námet, inteligentný humor, dramatický dej a nečakané zápletky sú zárukou výbornej zábavy (výhodu majú tí, čo poznajú Bibliu, lebo sú v obraze). V „hnoji“, ktorý zapĺňa pulty komerčných kníhkupectiev, je to skutočná perla.Upozornenie: Pohľad na anjelov (či nebeských alebo pekelných) v tomto románe nie je práve podľa učenia Cirkvi. Ale v dobe, keď na západe dve tretiny katolíkov a u nás tretina v ich existenciu vôbec neverí (a mnohí z tých, čo veria, majú o nich veľmi divné predstavy), môžeme toto podpichnutie brať ako zrkadlo, ktoré nám pán Pratchett nastavuje.

Drobec

HUDBA

Jana Daňová

Daňovej priznanie

CD-audio, Lux Communication, 1998, 51 minút

Jana Daňová… hmm…, určite nikomu z vás nemusím túto mladú dámu predstavovať. V piatok 20. februára sa uskutočnil krst jej nového CD-čka s názvom Daňovej priznanie. Samozrejme, Nové Dimenzie na tejto akcii nemohli chýbať. Bolo to až na samotnom konci Bratislavy, ale zato v útulnom prostredí malej sály DK Dúbravka. Akcia začala o polhodinu neskôr (na to sme si už na Slovensku zvykli), to by nebolo však také hrozné, ale väčšina zúčastnených bola sklamaná z dĺžky podujatia, kde Janka odohrala len 8 pesničiek, po ktorých bola úž len súkromná recepcia, takže niektorí oneskorenci už toho veľa nepočuli. Nálada v sále bola trochu umelá. Bolo to cítiť aj pri samotnom krste. Pozvať za krstného otca takú známu osobu akou je Vašo Patejdl, bolo zaujimavým nápadom, ale na druhej strane krst pôsobil neosobným, decentným dojmom. Chýbala mu „šťava“. Z krstu posledného CD Kapucínov mal človek rozhodne lepší pocit. No čo, Janka nám starne.Takže, aké CD je? V prvom rade chcem poznamenať, že je to v poradí druhý sólový projekt Janky Daňovej, jej sólová prvotina vyšla na kazete v roku 1993 pod názvom Nedopovedané. Treba povedať, že mala úspech, viaceré piesne z tejto kazety sa objavili aj vo vysielaní slovenských rádií a predalo sa pomerne veľa nosičov. No vráťme sa k číslu 2. Na tomto albume sa podieľali viacerí výborní hudobníci (Pišta Bugala, Luboš Horník, Juraj Gregorík), hudobný skladateľ Majo Brezáni a textári Miro Jurika, Peťo Farkaš a Bea Daňová. Album obsahuje 12 piesní a trvá niečo cez 50 minút. Nechcem sa pokúšať o „zaškatuľkovanie“ tohoto CD-čka do nejakého štýlového rámčeka, ale pri jeho počúvaní som to vystihla asi takto: je to jednoducho príjemná oddychovka s výraznými prvkami jazzu, ktorú (podľa mňa) najlepšie vychutnáte najmä vo večerných, či nočných hodinách. Celú túto hudobnú kolónu otvárajú a uzatvárajú 2 rezké hitovky (Popoluška a Daňovej priznanie – mimochodom, k obom sa v televíznom štúdiu Lux nahrali aj videoklipy). Možno skonštatovať, že väčšina piesní plynie v rezkejšom tempe, pomalé skladby sú len tri (a myslím, že všetky nádherné) – Malý človek s krížom, Jedno srdce a „jazzovo-rocková“ balada Tulák a kráľ. Skladby sú prevažne jazzového charakteru, plné klávesov, gitár a pochopiteľne bicích, občas sa nám ozve aj saxofón. Piesne majú zaujímavé melódie, rozmanitú rytmiku a sem-tam sa na nás vyrúti nejaký ten hudobný nástroj a chvíľu nás veľmi naliehavo o čomsi presviedča. Tomuto všetkému kraľuje Jankin čistý a melodický hlas (občas vycítime, ako sa pri speve pousmeje) a v pozadí vokály, ktoré dotvárajú celú „scénu“. Čo sa týka textov, väčšinou sú o láske, ľudskej i Božej, niekedy len tak o obyčajných veciach v našom živote (napr. o smiechu, ktorý zaháňa nudu, jednotvárnosť a rozdáva ľuďom šťastie).Čo dodať na záver? Myslím, že sa Janke a jej spolupracovníkom toto CD-čko podarilo, držím jej palce v jej budúcej tvorbe a vám želám, aby sa vám toto dielo páčilo aspoň tak, ako mne.

-luma-

KONCERT

Gospel párty

Silence, Nové Oko

koncert 5. marca v Bratislave

Na tejto akcii sa prezentovali dve hudobné kresťanské skupiny – už známa „ stálica na hudobnom kresťanskom nebi“ Silence a nováčik na hudobnej scéne – Nové Oko. (Nováčik doslovne, pretože, ako sme sa dozvedeli, bolo to úplne prvé verejné vystúpenie tejto novovzniknutej kapelky. )Párty sa začala krátko po siedmej, keď ako prvá vystúpila skupina Nové Oko. Tá hrala vyše hodiny a potom bola vystriedaná skupinou Silence. Od oboch kapiel odznelo samozrejme niekoľko prídavkov a celá akcia skončila niečo pred pol desiatou. Produkcia oboch kapiel bola na úrovni, osobne ma veľmi prekvapilo najmä Nové Oko, ktoré (vzhľadom na to, že hralo prvý raz a chalani mali určite trému) odviedlo skvelý výkon.Čo nás s Peťom mrzelo (a ako sme neskôr zistili, nielen nás, i chlapcov zo Silence) bola atmosféra. Môžem povedať, že návštevnosť tejto akcie nebola veľmi vysoká a samotná atmosféra počas koncertu bola dosť chabá. Nazdávam sa, že práve tento fakt veľmi ovplyvnil aj výkony obidvoch skupín, pretože, i keď chalani zahrali dobre, predsa len z nich bolo miestami cítiť určitú neistotu a rozpačitosť. Nuž, myslím si, že je najvyšší čas, aby gospelová hudba prenikla hlbšie do povedomia verejnosti, veď ako sa zdá, pozná ju stále iba nízke percento mladých ľudí.Tu je zopár informácii pre vás, milí naši čitatelia (najmä pre tých, ktorí ešte gospelovú muziku veľmi nepoznáte).Nové Oko: vzniklo okolo 15.2.1998 tým, že spevák z pôvodnej skupiny Oko – Maťo Petruš prešiel do skupiny ABM. Súčasná skupina Nové Oko teda pozostáva z piatich členov: spevák a gitarista Maťo Petruš, Milan Matušek – sólogitara, Peťo Praženica – basgitara, Dano Podhradský – klávesy a Noro hrá na bicie. Hudobným zameraním Nového Oka je v podstate alternatívny rock (alebo inak povedané rock s prvkami big beatu a funku). Ich texty sú o živote, o skúsenostiach, ktoré chalani prežili, o Bohu a o tom, čo dáva človeku viera. Chalani sú prevažne z Bratislavy, okrem Milana, ktorý pochádza z Miloslavova, kde majú chlapci (v miestnom kostole) nácviky. Čo sa týka budúcnosti skupiny, Nové Oko plánuje v lete vydať svoj prvý album a čo je zaujímavé, stará formácia Oko (v zostave Maťo, Peťo a Noro) sa chystá vydať svoj album už v krátkej dobe, behom 1-2 mesiacov.Silence: So vznikom Silence je to trochu komplikované. Totiž Silence je pokračovateľkou hudobnej skupiny Salco, ktorá vznikla v roku 1991 v Košiciach pri kostole na Kalvárii. Táto skupina doprevádzala chlapčenský zbor, pôsobiaci v spomenutom kostole. No s príchodom inej skupiny Salco (ktorú vám iste nemusím predstavovať) boli chlapci nútení zmeniť si názov, pokiaľ sa chceli na verejnosti presadiť. A tak v septembri roku 1995 vznikol Silence, už v trochu inom šate.Silence hrajú rock s výraznými prvkami metalu, čo veľmi zaujímavo kontrastuje s ich jemnými hlasmi a kresťansky zameranými textami. V súčastnosti Silence veľmi úzko spolupracuje so Združením saleziánskej mládeže DOM. Kapelu tvoria piati chalani: Rišo Kozár – sólo spev a gitara, Peťo Martiniak – sólová a akustická gitara (a občas sa pripletie k spevu), Tomi Rendek – klávesy a sólo spev, Loro Společník – basa a Stano–Sanchez Haluška – bicie. Vo svojich textoch rozprávajú o Bohu, o živote, o svojich názoroch na svet a na rôzne ľudské hodnoty. Okrem hudby sa chlapci venujú prevažne štúdiu na vysokej škole, Tomáš pracuje v orchestri štátneho divadla Janka Borodáča v Košiciach (ako hráč na viole) a Loro sa práve v týchto dňoch vracia z vojny. Čo sa týka budúcnosti Silence, chalani momentálne chystajú nový repertoár, kde plánujú spievať aj v angličtine. Mimochodom, Silence majú aj svoju vlastnú internetovskú stránku a v prípade, že by ste sa chceli dozvedieť niečo viac o tejto kapelke, tu je adresa: http://www.euke.sk /~haluska .Na záver by som chcela poznamenať asi toľko: Myslím si, že vývoj gospelovej hudby na Slovensku sa uberá dobrým smerom, čo je veľmi pozitívne, pretože gospelová hudba môže jednak obohatiť slovenskú (a dúfam, že nielen slovenskú ) hudobnú scénu, jednak môže prispieť k rozširovaniu kresťanstva na Slovensku. Možno nebude také jednoduché presadiť sa u „nekresťanskej“ časti priaznivcov hudby, no pevne verím, že s pomocou nášho Pána a s praktizovaním hesla „kvalita sa chváli sama“ sa to časom podarí.

-luma-

Muzikál

Mladí z Dunajskej Lužnej

Dekalóg

Začiatkom tohto roka zavítal do Bratislavi na pár dní muzikál Dracula. Je to síce skvelý muzikál, ale našim študentským peňaženkám zrejme nedostupný (snáď sa to zmení po vzniku slovenskej verzie). Preto by som vám chcel dnes ponúknuť niečo zo slovenskej kuchyne. Pozrime sa bližšie na muzikál Dekalóg, ktorý vznikol medzi mladými ľuďmi v Dunajskej Lužnej. Pre nich to nie je prvý muzikál. Už v roku 1994 pripravili muzikál Vianoce v nás, nasledoval muzikál Dolorosa v roku 1996 a tretím v poradí je práve Dekalóg , ktorý mal premiéru v novembri 1997.Dekalóg je slovo gréckeho pôvodu znamenajúce Desatoro Božích prikázaní. Mnohí veriaci, ale aj neveriaci sa vyjadrujú, že Desatoro je pre nich akýmsi morálnym a etickým základom, či zákonom života. Čiže Desatoro je aktuálne aj dnes, hoci mám pocit, že sa naň v súčasnosti zabúda a berie sa iba ako základ národnej kultúry.Autorom námetu, choreografom i režisérom projektu je študent PriF UK v Bratislave Pavol Danko. Ako sa vyjadril, jemu osobne sa lepšie vyjadruje obrazmi, symbolmi a hlavne pohybom ako slovom, pretože mu dávajú širšiu plochu a nechávajú pri tom otvorené dvere.V muzikály sa prelínajú udalosti, ktoré sú buď naplnením prikázaní alebo hrozbou z ich nedodržiavania. Neponúka sa tu len úpadok a strach, ale hlavne jediný liek na to všetko – láska. Láska v rôznych podobách: láska rodičovská, láska k blížnym, láska k životu ... Spracovanie diela je poňaté veľmi zaujímavo a podľa môjho osobného názoru a aj tých, ktorí muzikál videli už viackrát, dosť moderne. Podobne sú na tom kulisy a scéna. Časť scény pokrýva šachovnica, ktorá symbolizuje dnešný svet. Namiesto figúriek sú na nej herci. Herci, ktorí znázorňujú ľudí dnešného sveta. Celý muzikál ponúka netradičný pohľad na Desatoro. Aj tí, ktorí mu nerozumejú tu môžu mnoho vecí pochopiť. Muzikál má symbolicky desať obrazov, ktoré sa navzájom prelínajú. Počas deja nenájdete jediné hluché miesto. Každý z desiatich obrazov má jednu ústrednú myšlienku, ku ktorej je vytvorené pôsobivé tanečné a hudobné stvárnenie. Hlavnými myšlienkami jednotlivých dejstiev sú uctievanie božstva, utrpenie, vzdávanie chvály, rodina, vojnové zločiny počas vojny v Bosne, pojem nedostatku času, pojem modlitby, manželský trojuholník... Mňa osobne najviac zaujalo deviate dejstvo, kde je znázornení život v manželskom trojuholníku. Veľmi zaujímavá je aj modlitba nenarodeného dieťaťa. Počas predstavenia si každý človek uvedomí, aký je malý a čo všetko ešte musí urobiť preto, aby bol dokonalý. Nájde tu aj rôzne nové impulzy do života. Tanečná choreografia je veľmi prepracovaná a veru by sa za ňu zrejme nemuseli hanbiť ani v balete Slovenského národného divadla či v Bratislavskom divadle tanca. Hudba a piesne sú k muzikálu vyberané veľmi citlivo (môžete si tu vypočuť skladby od Gen Rosso a Gen Verde, Vangelisa, pôvodne skladby od Jozefa a Mareka Kundlákovcov a vrcholom všetkého je Zbor židov z Verdiho opery Nabucco v piatom dejstve).Hercami sú mladí ľudia, pre ktorých je dôležité, aby to čo dostali, darovali iným. A teší ich, ak sa v divákoch ujme aj maličký kúštik predstavenia, akoby také malé semiačko. Veď aj z neho môže vyrásť veľký košatý strom, ktorý bude prinášať veľké ovocie a nebude ako zhnitý figovník.

Peter Pašuth