Na margo...

Keď som si pozrel februárové vydanie gospelovej(!!) hitparády Poltón, neveril som vlastným očiam (či skôr ušiam). Zo siedmich piesní sa spievalo o Bohu len v dvoch. Kapúcín Félix Tkáč v piesni Údel a skupina Adriel v piesni Anjel strážny. Ostatné hviezdy slovenského gospelu – či už Atlanta, Kompromis, BFO, či Trenčiansky bazár – sa predstavili piesňami, ktorých texty patria síce k lyrickým, ale viac-menej svetsky či osobne zameraným témam. Ak gospel znamená radostnú zvesť, treba sa spýtať „gospelových“ interpretov, kdeže tá zvesť v ich piesňach je. Zdá sa mi však, že problém rozprávania o Bohu a hlásania radostnej zvesti je v dnešnej dobe oveľa širší. Nerobme si ilúzie. Dnešná spoločnosť urobila z Boha tabuizovanú tému. Nechce počuť o niekom, kto presahuje na piedestál postavenú individualitu a slobodu človeka. Tento „sám sebe zvrchovaný pán“ si však zapcháva uši pred slovami, ktoré ho stavajú pred pravdivú realitu: choroba, staroba, smrť, potrat, bieda a tiež Boh, Ježiš a kríž. Žiaľ stále viac kresťanov – no predovšetkým nás katolíkov, sa tomuto trendu prispôsobuje. S našimi neveriacimi bratmi sa snažíme komunikovať pomocou pojmov humanita, tolerancia, sloboda, mier. Ako by asi dopadol Ježiš, či apoštoli, keby pred 2 000 rokmi prišli s takouto „zvesťou“?! A keby len to. Sami často nevieme medzi sebou na našich stretkách, či s našimi veriacimi priateľmi komunikovať o Bohu. Nedokážeme sa s nimi deliť o každodenné radosti, ale ani trápenia. Nevieme sa modliť – osobne a „na rovinu“ sa rozprávať so svojím Otcom. Prosiť, ďakovať, oslavovať, no aj búchať a kričať, keď sa neozýva. Keď počúvam gospelovú muziku spoza oceána, (alebo aj slovenský Adriel) väčšinou od našich odlúčených bratov, zisťujem, že presne o tomto sú ich piesne. Prečo aj my dnešní kresťania-katolíci nedokážeme takýmto spôsobom evanjelizovať?! Bojíme sa výsmechu, či straty svojho pre všetkých prijateľného image?! A čo keď dnešný svet potrebuje práve túto zvesť: „Neboj sa. Ježiš Ťa miluje. Chce, aby si bol šťastný. Za Teba obetoval svoj život, aby si dosiahol spásu a večnú radosť. Uver v neho. Čaká a stále bude na Teba čakať s otvorenou náručou.“ Viete, koľko dnešných „moderných“ ľudí očakáva práve tieto slová?! Veď sa len pozrime na tých, čo zakotvili v sektách. Nájdeme tam manažérov v oblekoch, s mobilom za opaskom a BMW pred domom, nájdeme tam študentov s výzorom hippies, ale aj bývalých narkomanov, či prostitútky. Oni sú v sektách preto, lebo my kresťania, hoci máme plná ústa evanjelizácie, evanjelizovať vôbec nevieme, a zdá sa, že ani nechceme. Položme si na záver otázku. Zaslúžia si niektorí naši gospeloví interpréti skutočne prívlastok gospeloví?! Zaslúžime si my kresťania skutočne nosiť Kristovo meno?!

Roman Tarina

Pamätáme
Ekumenický seminár o elektronických médiách

12. marca sa vo Svätom Jure v strediku Agapé konal ekumenický seminár o elektronických médiách. Zúčastnili sa zástupcovia Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu, Rádia Lumen, Trans World Radia Slovakia, štúdia Lux Communication, Audiovizuálneho strediska ECAV a Slovenského evanjelizačného strediska pre masmédiá. Hlavnou témou bolo hodnotenie a analýza doterajších náboženských programov, výmena skúseností a návrhy na zlepšenie spolupráce medzi dvoma najväčšími cirkvami na Slovensku v tejto oblasti. Na záver prijali účastníci uznesenie, ktoré adresovali predsedovi NRSR Ivanovi Gašparovičovi, riaditeľovi STV Igorovi Kubišovi a riaditeľovi Slovenského rozhlasu Jaroslavovi Rezníkovi. Účastníci adresátom ponúkajú pomocnú ruku v riešení otázok kvality a kvantity náboženského vysielania. Navrhujú zastúpenie Ekumenickej rady cirkví a KBS v masmediálnych radách a žiadajú, aby STV stiahla z vysielania erotickú reklamu a propagáciu násilia.

Rok 1999 rokom kresťanskej kultúry na Slovensku

Na tlačovej konferencii 30.marca 1998 za účasti predsedu Komisie pre vedu, vzdelanie a kulktúru pri KBS otca biskupa Františka Rábeka, predsedu Ekumenickej rady cirkví na Slovensku a zároveň Generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi a.v. Dr. Júliusa Fila a zástupcov zo sveta kultúry bolo verejnosti oznámené vyhlásenie budúceho kalendárneho roku za Rok kresťanskej kultúry na Slovensku. Táto akcia bude prebiehať pod záštitou KBS a Ekumenickej rady cirví za podpory Ministerstva kultúry SR. V rámci nej prebehne mnoho koncertov, výstav, seminárov a televíznych programov na celoslovenskej, ale i na regionálnych úrovniach. Rok kresťanskej kultúry na Slovensku bude zároveň i príspevkom k príprave na Veľké jubileum roku 2000.

Tri nové svätorečenia

Talianka Brigitta Morellová, Španielka Carmen Salles y Baranguerasová a Bulhar Eugen Bosilkov boli v nedeľu 15.3. vyhlásení za svätých. Eugen Bosilkov(1900-1952) bol vyhlásený za svätého ako vôbec prvá obeť stalinizmu. A zároveň je to prvý katolík z Bulharska, krajiny s prevažne ortodoxným obyvateľstvom, ktorý dosiahol túto poctu. Narodil sa v meste Beleno. Študoval v Ríme. Neskôr sa stal biskupom v Nikopoli. Komunistická vláda ho nútila, aby prerušil styky s Rímom. Keď odmietol, bol uväznený a mučený. Biskup Bosilkov bol popravený v roku 1952. Treba pripomenúť, že aj na Slovensku v období komunistického režimu

trpelo pre vieru mnoho ľudí. Je možné,že aj niekto z nich bude vyhlásený za svätého. Bol by to prvý Slovák za posledných asi tisíc rokov.

Druhá pastoračná návšteva v Nigérii

Nadšené privítanie čakalo Sv. Otca v nedeľu 22. marca v meste Oništa na katolíckom juhovýchode Nigérie, najľudnatejšieho afrického štátu. Asi milión veriacich sa zhromaždilo na sv. omši pri ktorej bol blahorečený trapista Ciprián Tansi. Neskôr sa Ján Pavol II. stretol s vodcami moslimov, ktorých je v Nigérii asi 45 percent.(katolíci 10%, ostatní kresťania 35%).Ešte v sobotu odovzdal vatikánsky štátny sekretár nigérijským vládnym zástupcom zoznam 60 politických väzňov so žiadosťou o ich prepustenie.

Nátlak na vládu USA

Vodca republikánskej väčšiny v americkom senáte Dick Armey podmienil zvýšenie výdavkov na podporu medzinárodneho menového fondu zákazom používania federálnych fondov pre podporu skupín, ktoré lobujú v zahraničí za povolenie potratov, alebo poskytujú takéto „služby". A to aj v prípade že peniaze na tieto účely idú z iných zdrojov. „Pokračujeme v tlaku, aby sme zbavili platičov daní záťaže tohto druhu všade, kde na to máme príležitosť," povedal. Vyhlásenie prišlo v dobe, keď sú rôzne americké organizácie zapletené do sterilizačných škandálov napríklad v Peru a Mexiku.

Pamätáme

V pondelok 15.3 1998 zverejnila komisia pre náboženské vzťahy so Židmi dokument Pamätáme – úvahu o holokauste a postoji katolíckej Cirkvi v dobe prenasledovania Židov. Je adresovaný ľuďom celého sveta, nie iba v Európe kde sa holokaust udial, s nádejou, že takáto tragédia sa už nikdy nezopakuje. Dokument, ktorého príprava trvala 11 rokov, by mal pomôcť vyliečiť rany spôsobené nedorozumeniami a nespravodlivosťou z minulosti. Kardinál Edward Cassidy, ktorý dokument oficiálne prezentoval ďalej povedal: „Toto je akt pokánia. Cítime, že musíme ľutovať nielen to, čo sme mohli spraviť my osobne, ale aj za tých členov Cirkvi, ktorí v tomto ohľade zlyhali.“Toto storočie bolo svedkom neopísateľnej tragédie, ktorá nesmie byť nikdy zabudnutá: pokusu nacistického režimu vyhladiť židovský ľud. Dôsledkom boli milióny zabitých Židov. Toto bol holokaust – Shoah. Reakcie na text boli rôzne. Protichodne sa hodnotí dokument, ktorý očistil Pia XII. zo zatvárania očí nad nacistickým vyhladzovaním Židov, čo mu niektorí súčasní kritici Vatikánu vyčítajú. Pius XII. však naopak svojou

„taktikou mlčania o Židoch“ mnohým z nich zachránil život. Vedúci európski rabíni na  stretnuti v Prahe vyhlásili, že deklarácia bola krok správnym smerom, no boli rozčarovaní, že Vatikán neprijal zodpovednosť za storočia prenasledovania Židov. Často zaznievala  požiadavka, aby boli otvorené archívy Svätej stolice z obdobia po roku 1922. „Vítam to a chcem vyjadriť svoje blahoželanie a vďaku. Musí sa uznať, že treba mať odvahu na taký akt pokánia“, vyhlásil hlavný francúzsky rabín Joseph Sitruk

Nový film podľa scenára sv. otca.

Film režiséra Krzysztofa Zanussiho „Brat nášho Boha“, biografia poľského maliara Adama Chmielowského sa 27. marca premietal vo Vatikáne. Je to prvý film natočený podľa scenára, ktorý napísal pápež. Sú v ňom použité pôvodné dialógy z divadelnej hry. Zobrazuje život Chmielowského (1845–1916), ktorý sa vzdal umenia, aby mohol pracovať medzi chudobnými; založil dve kongregácie s charitatívnym zameraním. Jeho životný príbeh zobrazil mladý Karol Wojtyla ako cestu duchovného objavovania. V roku 1983 bol blahorečený a v roku 1989 ho Ján Pavol II. vyhlásil za svätého. Svätý otec sa vyjadril, že príklad Chmielovského mu pomohol pri rozhodnutí zanechať prácu v divadle a stať sa kňazom.

Najnovšia kniha kardinála Tomka

Kardinál Jozef Tomko, prefekt kongregácie pre evanjelizáciu národov, vydal novú knihu o dôležitej úlohe misionárskej prace v živote cirkvi. V tejto knihe Misie pre rok 2000 kardinál podčiarkuje fakt, že cirkev od začiatku pracuje misionársky. Táto práca nie je doplnok bežného života cirkvi, je to vnútorný aspekt kresťanskej existencie, cirkev sa zrodila misionárska, napísal. Kardinál Tomko poukázal na ázijský kontinent ako na najváčšiu výzvu pre misionárov v súčasnosti, keďže tento kontinent je domovom pre 85 percent nekresťanskej populácie sveta. Iné problémy sú v Latinskej Amerike, poznamenal, napriek tomu, že kultíra je tam prevažne katolícka, veľa ľudí stále nepozná Krista. Zdôraznil potrebu novej evanjelizácie v Európe, koliske kresťanskej kultúry. Afrika je dnes osobitne zaujímavý svetadiel. Vrcholným bodom návštevy Sv. Otca v Nigérii bolo blahorečenie Michaela Tansiho, ktorý teraz slúži ako model pre Afrických kňazov. Afrika ukazuje v týchto rokoch dramatický vzostup počtu duchovných povolaní a títo kňazi sa nevyhnutne stanú misionármi v iných krajinách, na iných kontinentoch.

pripravil Martin Gáplovsky