Žijeme svojím spôsobom v zvláštnej dobe. Vďaka moderným elektronickým masovokomunikačným prostriedkom sa svet neuveriteľne zmenšil. Ľudia majú možnosť medzi sebou komunikovať, aj keď ich delia oceány. Po nástupe rozhlasu, v prvej polovici tohto storočia, prišiel na svet asi najfascinujúcejší vynález 20. storočia – televízia. Dnes môžeme vidieť taniere satelitných prijímačov spolu s farebnými obrazovkami úplne všade. Dokonca aj v najbiednejších slumoch juhoamerických veľkomiest, či v slovenských cigánskych osadách. Počítačová revolúcia priniesla na svet internet, ktorý sprístupnil každému užívateľovi neuveriteľné kvantum všemožných informácií. Navyše knihy a knižnice nahradila malá lesklá platnička – CD ROM. Tieto média sa stali obrovskou výzvou aj pre Cirkev. Zdá sa, že evanjeliová radostná zvesť bude v ďalšom tisícročí vstupovať do sŕdc ľudí už nie len dvetisíc rokov používaným ústnym podaním, ale aj v digitálnej forme. Ako je na to dnes Cirkev u nás pripravená? Stihla nastúpiť do tohoto uháňajúceho rýchlika, alebo iba zostala stáť s údivom a nedôverou na peróne?

Konštatovanie stavu

Prítomnosť slovenskej katolíckej cirkvi v elektronických médiách existuje. Otázna je však najmä jej kvalita a efektivita. U nás existujú verejnoprávne médiá, Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, ktoré zo zákona majú povinnosť vysielať programy s náboženskou tématikou. V nich sú vytvorené redakcie, ktoré vyrábajú programy s týmto zameraním. V komerčných TV či rádiách sa s takýmito reláciami môžeme stretnúť len veľmi výnimočne.

Televízia

Čo sa týka Hlavnej redakcie duchovného života a rodiny v STV, treba poznamenať, že väčšina programov je určená skôr staršej generácii. Navyše, neochota spolupracovať s externým prostredím vytvára veľké vákuum v jej tvorbe (chýba zábava, náboženské spravodajstvo, programy pre deti a mládež ...). Ako vyplynulo z nášho malého prieskumu, najznámejšie (aj občas sledované) sú relácie Slovo do týždňa (P. Anton Hlinka SDB) a magazín Dobrá zvesť. V kontraste k týmto reláciam sú programy vyrábané katolíckym televíznym štúdiom LUX communication (rozhovor s jeho „duchovným“ šéfom P. Jurajom Drobným prinášame), ktoré na obrazovku STV prichádzajú prostredníctvom Hlavnej redakcie prevzatých programov. Pre mládež LUX pripravuje programy o gospelovej hudbe Poltón, pre deti reláciu Samson, cyklus dokumentov Alfa, a tiež dabing amerického programu Lumen 2000 (najznámejší medzi vysokoškolákmi). Žiaľ, všeobecne sa sledovanosť náboženských programov na STV pohybuje okolo 2%, čo predstavuje približne 60 000 divákov. Vysokoškoláci a vôbec mladá generácia však medzi nimi veľmi nefigurujú. Najmä pri programoch LUX communication je to škoda. Nie je mi celkom jasné, prečo sa na gospelových festivaloch a koncertoch zíde niekoľko tisícové publikum, ale do gospel hitparády Poltón príde sotva 150 hlasov. A fakt, že o LUX-e čosi počul len každý 10. študent, svedčí možno aj o absencii reklamy, ktorá dnes hýbe svetom. Niečo viac o xxx kresťanských médiách vo svete prináša článok nášho zaoceánskeho dopisovateľa Emila Muchu alias Kosa (človek, ktorý vymyslel a postavil na nohy najlepší slovenský festival gospelovej hudby – Lumen v Trnave)Škoda, že okrem relácií LUX-u sa na obrazovkách nemôžeme stretnúť s programami iných európskych a amerických kresťanských TV štúdií. Jedinou výnimkou sú košickí diváci, ktorí od začiatku roka majú vo svojich káblových rozvodoch (prevádzkovateľ Cable+) americkú kresťanskú televíznu stanicu EWTN, ktorú prevádzkuje v USA dobre známa sestra Angelica. Škoda, že len Košičania majú šancu vidieť, ako môže (ale na Slovensku ešte dlho nebude) vyzerať kresťanská televízna tvorba.

Rozhlas

Redakcia duchovného života v SRo ponúka predsa len trochu širšie spektrum, ako jej televízny náprotivok. Pre mládež je tu jednoznačne určená Frekvencia M (moderátorkou je známa gospelová speváčka Janka Daňová). Dvojhodinová relácia Cesty, ktorú pripravuje SRo v spolupráci s rádiom LUMEN, je príkladom relácie, ktorá môže zaujať široký okruh poslucháčov. Nezastupiteľný je SRo vo vysielaní nedeľných sv. omší. Tri nedele do mesiaca sprostredkováva starým, chorým, či nevládnym ľuďom možnosť spoločne prežiť liturgický vrchol týždňa. Na Slovensku existuje aj katolícke rádio Lumen (rozhovor s jeho riaditeľom P. Vladimírom Slovákom je tiež súčasťou dnešnej témy čísla), ktorého cieľovou skupinou sú „matrikoví“ katolíci. Aby sa im priblížilo, ponúka program dosť blízky komerčným rádiám (hudba, súťaže, správy, reklama), má však aj dosť relácií, ktoré sa snažia konfrontovať hodnoty „dnešného“ človeka s hodnotami kresťanskými. Vysielaním tohto rádia je však zatiaľ pokrytá len asi 1/3 územia Slovenska, najmä stredné Slovensko. Napriek tomu je jeho existencia v povedomí mnohých mladých. Držme palce, aby sa dostali do éteru v Bratislave a na východe republiky.

Internet

Toto nové médium konca 20. storočia zbúralo všetky hranice šírenia informácií. Na tejto celosvetovej informačnej diaľnici však môžeme nájsť okrem pozitívnych vedomostí aj pornografiu, násilie, či sekty. Aj pre toto je internet veľkou výzvou pre masmediálne pôsobenie Cirkvi. Hoci na Slovensku majú prístup k internetu sotva 2% populácie, treba si uvedomiť, že ide najmä o študentov univerzít a stredných škôl. A aj keď na Slovensku existuje zopár celkom pekných kresťanských www stránok (opäť tu hrá významnú úlohu LUX communication), nie je z nich veľmi cítiť, že sú určené mládeži. Viac podrobností o zákutiach aj kresťanského internetu prináša článok nášho technického redaktora Braňa Krajčoviča (vďaka nemu „visí“ na internete aj náš časopis).

Multimédiá

Možnosť prezentovať obrovské encyklopedické balíky informácií s použitím fotografií, zvuku, videosekvencií, či animácií, poprípade možnosť aktívne vstupovať do prezentácie (využívaná najmä pri výučbe jazykov) vytlačila z knižníc encyklopédie, či slovníky. Žiaľ, na Slovensku sa okrem čiastočne multimediálneho CD skupiny Atlanta (opäť z dielne LUX-u) v minulom roku (recenzia v minulom čísle) neobjavilo nič. Kým v Čechách nechýba CD ROM o českej cirkvi, latinsko-grécko-česká biblia s konkordanciou a iné pozoruhodnosti. Tu sme zaspali asi najviac. Pohľad na túto oblasť vám ponúkne článok nášho ďaľšieho technického redaktora – Joža Šoltésa.

Sú elektronické médiá skutočne aj výzvou pre mládež?

Anketa medzi vysokoškolákmi, aj keď je samozrejme len ilustračná a nenárokujúca si na reprezentatívnosť, naznačila, že kresťanské elektronické médiá živoria niekde na periférii záujmu akademikov. Presnejšie humanitne zameraných študentov. Technici totiž týmito médiami doslova žijú (veď je to aj ich profesia). Rozhovory s P. Slovákom a P. Drobným tiež hovoria o dostatku technikov, či už v LUX-e alebo rádiu Lumen. Všade však chýbajú tvorivé typy: inteligentní a dynamickí ľudia zo širokým rozhľadom a dobrými nápadmi. Nesmieme tiež zabúdať, že Cirkev si potrebuje „vychovať“ novú generáciu veriacich žurnalistov. Súčasná stredná a staršia generácia je totiž do značnej miery poznačená neslobodou a totalitou, a tento handicap v nich neodstráni ani ochota pracovať vo verejnoprávnych médiách pre Cirkev, ani účasť na zahraničných konferenciách a seminároch. Ale späť k mladým. Až príliš veľa odpovedí obsahovalo vetu či dodatok: Ja nepočúvam rozhlas, ani nepozerám televíziu a internet tiež nepoužívam. Isteže, dalo by sa diskutovať o úrovni verejnoprávnej ale aj súkromných televízií, či rozhlasových staníc u nás. Ale kto si zavrie oči a uši, ten rozhodne nebude mať prehľad, nebude v obraze. Pokiaľ budú mladí veriaci ľudia zaliezať do teplého a útulného, no hlavne nášho katolíckeho geta, potom sa vôbec nedivme tomu, že sa na našich obrazovkách a v rádiách budú objavovať ľudia, ktorým do profesionality a požadovanej morálnej úrovne síce chýba všeličo, ale, na rozdiel od niektorých schopnejších veriacich ľudí, majú sebavedomia na rozdávanie. Okrem toho práca v médiách je jedným z najzodpovednejších povolaní pre kresťanov. Vôbec nie náhodou katolícka cirkev ústami pápeža Jána Pavla II. v mnohých príhovoroch a dokumentoch zdôraznila túto zodpovednú úlohu. Médiá (najmä elektronické) v súčasnosti formujú mienku, rebríček hodnôt a modely správania širokých más. Pokiaľ mladí kresťania nedokážu vziať na svoje plecia túto zodpovednosť, hádajte, kto potom bude cez tieto médiá vplývať aj na ich deti?!

Slovenská Cirkev a elektronické médiá

Uvedomujem si, že dnešná téma čísla je trochu nevyvážená. Chýba nám totiž vyjadrenie autority – Cirkvi. Keďže počas prípravy tohoto materiálu bol človek najkompetentnejší - tajomník Komisie pre masmédia KBS V. Seman odvolaný z funkcie, prijmite aspoň niekoľko mojich postrehov na túto tému. V prístupe katolíckej Cirkvi na Slovensku k rozhlasu, televízii, internetu a multimédiám vidím dva problémy. Prvý by som nazval generačný. Veľmi ťažko nájdeme človeka staršieho ako 35 rokov, bez ohľadu na to, či sú to otcovia biskupi, kňazi, či laici pracujúci pre Cirkev, ktorý by ovládal počítač a prácu s internetom (ak len náhodou za minulého režimu nevyštudovali techniku). Títo ľudia, bez ohľadu na to, či pôsobili oficiálne, alebo ilegálne, nemohli ani len snívať o tom, že by sa čo len priblížili k rozhlasovému, či televíznemu štúdiu. Ich jediným médiom, ktoré používali 40 rokov, bola najmä tlač. Z toho možno pramení mylná predstava, že čo stačilo na šírenie evanjelia v totalite, musí bohato stačiť aj dnes. Slovenská Cirkev nemá takmer žiadnych ľudí pripravených na pôsobenie v týchto médiách. Za 90-timi % projektov KBS v tejto oblasti stojí jeden kňaz s chatrním zdravým – P. Juraj Drobný. Okrem toho niet ľudí schopných vystupovať v médiách. Nepoznám na Slovensku jediného kňaza, ktorý by dokázal jasne a otvorene artikulovať postoje Cirkvi v diskusiách s inak zmýšľajúcimi ľuďmi. Osobnosť P. Tomáša Halíka, či kardinála Vlka môžeme českej Cirkvi iba závidieť. Napriek tomu, že mediálne pôsobenie je viazané na súhlas biskupa, či predstaveného, nie vždy sa to rešpektuje. Potom samozrejme môže dôjsť k takému trápnemu prípadu, ako keď sa pred pár týždňami istý kňaz zúčastnil ako hosť v erotickom magazíne TV Markíza Sexeso. Tým druhým problémom v prístupe k médiám je otázka financií. Rádio Lumen aj LUX communication trápi najmä otázka financií, ktorá brzdí prípravu schopných ľudí pre katolícke masmediálne pôsobenie. A nedostatok peňazí v projektoch z tejto oblasti obmedzuje aj možnosť angažovať kvalitných profesionálov (samozrejme za profesionálny plat). Prioritu majú dnes v slovenskej Cirkvi iné oblasti. Otázka je, čo budeme robiť s novými kostolmi či seminármi, pokiaľ v nich o 20 rokov budú chýbať veriaci. Riešenie tohto problému by mohol ponúknuť nový model financovania Cirkvi. Ale to už je iná otázka na inú tému čísla.

Roman Tarina