LUX IN TENEBRIS Svetlo v tmách

LuxLux neznamená len latinský výraz pre svetlo, je to tiež meno katolíckeho televízneho štúdia na Slovensku. O jeho TV programoch, ale aj ďalších aktivitách, o radostiach a tiež o problémoch, o tom, ako to všetko vzniklo a kam to celé smeruje, sme sa porozprávali s jedným zo zakladateľov a kľúčových osobností LUX-u s P. Jurajom Drobným.

Kedy, kde a u koho sa zrodil nápad začať pracovať na projekte televízneho štúdia?

Vzniku LUX communication predchádzali dve iniciatívy. Prvá prišla od jezuitu, P. Félixa Litvu, ktorého napadlo osloviť a poslať niekoľkých mladých ľudí na „tréning“ do školiaceho centra v Dallase, kde bol rozbehnutý program Lumen 2000. Druhá vyšla od P. Juraja Töröka, kňaza nitrianskej diecézy dlhodobo žijúceho v emigrácii v USA, kde vytvoril profesionálne TV štúdio. Po revolúcii sa vrátil na Slovensko, aby sa predstavil svojmu diecéznemu biskupovi a spýtal sa, ako môže pomôcť. Nitriansky biskup Mons. J. Ch. Korec ho poprosil o pomoc v oblasti masmédií, ktoré ešte nemala slovenská Cirkev nijako zabezpečené. P. Török súhlasil a požiadal o vyslania niektorého kňaza na stáž do USA. Biskup poveril mňa, a tak som v roku 1992 vycestoval do New Yorku. V tom čase bol Ján Heteš (dnes riaditeľ LUX communication) v Dallase. Raz večer mi telefonoval, že existuje projekt biskupskej konferencie USA na vybudovanie televíznych produkčných centier v krajinách bývalého ZSSR (Pobaltie + Ukrajina), že o tomto projekte sa dozvedel salezián P. Hlinka a žiadal účasť na ňom aj pre Slovensko, no vraj u nás nie je záujem. Chcel, aby som zistil prečo. Tak sme sa dohodli na spoločnom postupe. Janko sa vrátil na Slovensko, dal dokopy partiu mladých ľudí, zašiel za vtedajším predsedom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) - biskupom J.Ch.Korcom a vysvetlil mu situáciu. Otec biskup súhlasil, aby sme boli zaradení do tohto projektu aj my. Keď v Dallase pripravili tento projekt aj pre Slovensko, spýtali sa ma (bol som tam práve na 2 týždňovom školení), kam majú poslať techniku, že už je v Mníchove pripravená na expedíciu. Obtelefonovával som nitrianskeho biskupa, trnavského arcibiskupa, P. Hlinku, no nikto o tom nič nevedel. Tak som musel ukončiť svoj 7 mesačný pobyt v USA a vrátiť sa domov. Teda plán môjho otca biskupa, aby som sa naučil profesionálne pracovať v médiách, celkom “nevyšiel”. Doma sme spoločne s Jankom Hetešom, Ing. Maťom Lišhákom, Filipom Vagáčom, RNDr. Gabrielom Králikom a Ing. Martinom Drobným začali dávať dohromady projekt fungovania spoločenstva LUX a v rámci neho i TV štúdia. Dátumy narodenia sú asi dva. Jedným je registrácia spoločenstva LUX ako združenia občanov, ktorého poslaním je evanjelizácia pomocou masmédií s dôrazom na elektronické média. KBS po preštudovaní stanov (pretože sme zároveň aj cirkevná organizácia), mala knim určité pripomienky, takže sme ich museli prepracovať a znova dať na ministerstvo vnútra, kde nás zaregistrovali koncom marca 1994. Ten druhý dátum je 13. marec 1993 - deň, keď som priletel z USA.

Takýto projekt však potrebuje predovšetkým dve veci: peniaze a ľudí. Odkiaľ ste ich zabezpečili?

O biskup Korec nám vyjadril svoju podporu, zároveň nás však upozornil, že Cirkev na Slovensku nemá dosť zdrojov na jeho financovanie. No americká biskupská konferencia, ktorá projekt štúdia vypracovala, trvala na tom, že musí byť financované Cirkvou. My sme o. biskupovi Korcovi sľúbili, že zabezpečíme prevádzku a existenciu štúdia spolu s výrobu programov z vlastných zdrojov. Najskôr sme cez Martina Drobného (môj menovec, s ktorým som sa dovtedy vôbec nepoznal) zabezpečili dve miestnosti na Vajanského nábreží v Bratislave spolu s redakciou PC Revue. Tam sme nainštalovali techniku a začali vyrábať prvé programy. Neskôr sme sa vďaka otcovi arcibiskupovi Sokolovi presťahovali do nášho dnešného sídla na Kapitulskú ulicu. Začali sme hľadať ľudí, ktorí by vedeli resp. chceli by sa naučiť pracovať s touto technikou, ale aj ľudí, ktorí by boli tvoriví.Máme problémy udržať TV štúdio v prevádzke, je to finančne dosť náročné. Plniť účel – evanjelizovať pomocou elektronických médií, keď nemáme kanály, ktorými by sme dostávali našu produkciu ďalej, je tiež problém. Potom musíme čeliť dosť nepríjemným otázkam typu: „Čo vlastne robíte?“ a musím písať rôzne správy, pretože naše meno na televíznej obrazovke je vidieť veľmi zriedka. No postupne sa situácia zlepšuje, a vďaka 4-ročnému vytrvalému úsiliu na STV a hľadaním rôznych kanálov sa nám podarilo dostať na obrazovky STV naše vlastné relácie pod vlastným menom. Takže vlastne štartovací kapitál – techniku (aj keď je na najnižšej možnej profesionálnej úrovni akceptovateľnej televíziou) sme dostali ako dar od BK USA (keďže sme občianske združenie môžeme príjmať dary). No a zháňanie peňazí je prioritne úlohou riaditeľa. Ten ich zháňa ako sa dá. My ostatní mu v tom máme pomáhať, no veľmi sa nám to nedarí.Dnes vysielame na STV tri relácie: 2-krát do mesiaca Poltón, 1-krát do mesiaca Samsona a 1-krát Alfu. Každá z nich má 26 minút. Nedarí sa nám nachádzať sponzorov, ktorí by boli ochotní zaplatiť výrobu takéhoto programu (cca 60 – 80 tis. Sk), a ich meno by sa objavilo pred a po odvysielaní programu (tento program vám prináša ... resp. tento program vám priniesol...), ako je to v televíziách bežné. Napriek tomu, že všetci uznávajú potrebu urobiť niečo s mládežou, nenájde sa nikto, kto by zaplatil výrobu relácie, ktorá tomu môže pomôcť.

Teda nemáte žiadnu „rozpočtovú kapitolu“ v cirkvi, či u KBS. Ste od Cirkvi úplne nezávislí?

My sme súkromné združenie veriacich podľa Kódexu kanonického práva (CIC), teda našu existenciu schvaľuje KBS. KBS menuje po dohode so správnou radou LUX-u kňaza, ktorý zodpovedá KBS za štúdio ako také. V súčasnosti ja zodpovedám KBS za všetko, čo sa v LUX-e deje. Ale akým spôsobom sa to deje, to už je naša záležitosť. KBS má právo zrušiť nás, odobrať nám technológiu (je jej majetkom). K tomu môže dôjsť, keby sme sa napríklad odchýlili od kresťanskej morálky, učenia Cirkvi, vyvíjali by sme politickú činnosť a tak podobne.

Necítia otcovia biskupi predsa len potrebu hmatateľnejšie (napr. celoslovenskou zbierkou) podporiť tento projekt?

Veď ide o takú významnú vec, akou je evanjelizácia našej spoločnosti pomocou najvplyvnejšieho média.Isteže cítia potrebu, ale veď ani Vatikán dodnes nemá vlastnú televíziu (vatikánska televízia CTV nevysiela, iba vyrába programy). Výroba TV programov je oproti iným médiám tak finančne náročná, že na svete takmer niet Cirkvi, ktorá by si to dovolila len z vlastných prostriedkov. V tejto chvíli má pre KBS prioritu rádio Lumen. To dnes už vysiela 24 h a je treba, aby sa dostalo na celé Slovensko. Aj keď je televízia najsilnejšie médium, rádio je podstatne lacnejšie. Výroba jedného rovnako dlhého programu je 20 až 100 násobne drahšia pre TV, ako pre rozhlas. Väčšie pochopenie našej finančnej situácie zo strany KBS by nám však pomohlo najmä tým, že by sa vytvoril väčší priestor pre tvorbu, pretože v súčasnosti sme všetci zamestnaní najmä zabezpečovaním financií. Naše sily sú zväčša vyčerpané zháňaním prostriedkov, aby sme vôbec mohli existovať. Druhým problémom je presadenie našich programov do vysielania STV. V minulých rokoch existoval taký paradox, že keď sme niečo poskytli pre Hlavnú redakciu duchovného života a rodiny (HRDŽaR), zaplatiť nám zato nemohli, lebo vraj nie sú peniaze. Keď sme im to chceli dať zadarmo (čo sme robievali aj robievame), tak zase nikto z divákov nevedel, že to vyrobil LUX. Napr. keď sme chceli, aby pri videoklipe bolo aspoň logo LUX-u, tak sme ho tam nemohli dať, lebo by to bola reklama, a za ňu by sme museli platiť. Dávali sme naše materiály do STV zadarmo, ale naviac sme sa museli zrieknuť všetkých práv. A tak sa LUX-om vyrobené veci síce občas vysielali, ale nikto nevedel, že sú naše.Až v tomto roku sa nám podarilo výraznejšie preraziť najmä vďaka Hlavnej redakcii prevzatých programov. Musíme sa im poďakovať, že sa tie 4 cyklické relácie (okrem troch spomenutých je to dabing relácie LUMEN 2000) objavujú pod naším vlastným menom LUX communication. Rovnako nám umožňujú postupne vysielať i naše staršie dokumenty. Ale na druhej strane, zase zato nedostaneme nič, a opäť stojíme pred problémom zohnať sponzora na tú-ktorú reláciu. A to je iba televízna a video produkcia.

Čo hovoríte na istú dvojkoľajnosť danú tým, že existuje HRDŽaR, ktorá vyrába relácie nie na dostatočnej úrovni a LUX comunication – profesionálne štúdio, ktoré produkuje veľmi dobré relácie, ale nemá ich ako dostať na obrazovky?

O kvalite programov HRDŽaR môžeme hovoriť, až keď sa urobí ich dôkladná analýza. Tá analýza je úlohou Komisie pre masmédia KBS, ktorá sa žiaľ zatiaľ k tomu nedostala. No pravdou je, že ich relácie mladým ľuďom veľa nepovedia.Čo sa týka dvojkoľajnosti, vidím to trochu inak. STV je verejnoprávna inštitúcia, ktorá okrem mnohých iných funkcií vyplývajúcich z jej štatútu má aj úlohu kultúrnu a vzdelávaciu. No najmä by mala byť nezávislá. Problémom verejnoprávnych médií (a to v celej Európe) je, že sú pod silným tlakom buď komercionalizácie alebo politizácie, čo smeruje k ich zániku. Na konferencii Európskeho laického fóra o masmédiách v Londýne pred dvoma rokmi nám riaditeľ belgickej TV zdôrazňoval, aby sme verejnoprávne médiá chránili, lebo keď o ne prídeme, môžeme prísť o vlastnú kultúru a identitu. Komerčné TV sa určite nebudú starať o kultúru, náboženstvo, čiJuraj Drobný vzdelávanie. Tie budú zarábať. Naša verejnoprávna STV má svoju HRDŽaR, ktorá vyrába a produkuje náboženské programy. My sme ešte v časoch, keď existovala iba ako redakčná skupina, navrhovali vtedajšiemu ústrednému riaditeľovi p. Jozefovi Darmovi jej model tak, aby zahŕňal aj spoluprácu s externým prostredím, jednak so zahraničnými, ale aj s domácimi externými štúdiami, tiež jej podiel na spravodajstve a ostatných programových typoch. STV je kolos, v ktorom je výroba TV programov veľmi drahá, drahšia ako v LUXe. Od začiatku ponúkame HRDŽaR nekomerčné podmienky spolupráce, to znamená, že by nám zaplatili iba priame výrobné náklady, či aspoň ich časť. To by bolo pre STV vždy lacnejšie, ako keby ten istý program vyrobili sami. HRDŽaR by si tak vyrábala programy, na ktoré má redakčné zázemie (napr. Dobrá zvesť, priame prenosy bohoslužieb), a my by sme program dopĺňali našimi reláciami pre deti a mládež a pod. Čiže žiadna dvojkoľajnosť, ale komplexnejšie pokrytie žánrov. V náboženskom vysielaní je dnes zastúpená publicistika a dokument. Ale chýba tam zábava, vzdelávanie, spravodajstvo z náboženského života a veľa iných vecí. No a tieto ani v budúcnosti HRDŽaR vzhľadom na svoju kapacitu a možnosti stíhať nebude. A práve tu je miestu LUX-u a tiež regionálnych štúdií (keby vznikli). Takže nie dvojkoľajnosť, ale ucelenejší obraz.

Aká je šanca, že sa v blízkej budúcnosti podarí realizovať tento model?

Toto, žiaľ, neviem povedať. Prosíme a snažíme sa o to už 5 rokov, ale stále sa nám to nedarí.

Späť k LUX-u. Máte veľmi široký okruh pôsobnosti. Tvoríte programy pre TV, videofilmy, nahrávate a vydávate albumy slovenských gospelových skupín, multimediálne CD, organizujete gospelové festivaly, tvoríte www stránky. Nie je to príliš široký záber?

My to máme v stanovách. Na začiatku sme boli koncipovaní ako subjekt, ktorý má vstupovať do mediálneho priestoru s evanjeliovou zvesťou vo všetkom, čo sa dá. Robíme TV programy, nakrúcame videoklipy, ktoré sú súčasťou TV programov (Poltón), dotýkajúcich sa gospelovej scény. Vo video tvorbe musím spomenúť ešte dabing. Okrem Lumen 2000 máme teraz dohodu s firmou CCC z USA, ktorá robí kreslené filmy pre deti (životopisy svätých, anjeli strážni a všeličo iné). Už dnes sú k dispozícii filmy František: rytier z Assisi a Odyseus: návrat domov. Čoskoro sa objavia na videokazetách i ďalšie. Nahrávame a vydávame audionosiče, a keďže máme vlastné nahrávacie štúdio Spirit Art, nahrávajú u nás aj iní vydavatelia. Robíme do multimédií – nové CD Atlanty bolo multimediálne. Či skôr akýsi hybrid, ktorý pracuje aj v PC aj v klasickom CD prehrávači. To je však zaplatené menším rozsahom multimediálnej časti. Isteže, potrebujeme veľa odborníkov a veľa profesií, ale skutočne tieto veci na kresťanskom základe u nás na Slovensku robí málokto. Tak sme sa do toho pustili my. Chceli by sme, aby sa LUX postupne rozčleňoval na jednotlivé pracoviská, ktoré by sa špecializovali na jednotlivé druhy tvorby.

Internet?

Čo sa týka internetu, tak teraz sa rozbiehame. Webovskú stránku už máme (www.lux.sk a www.luxmedia.sk). V spolupráci s Petrom Zimenom, kým bol ešte bohoslovec sme robili oficiálnu stránku katolíckej Cirkvi, ktorá teraz prechádza totálnou prestavbou. Je na bohosloveckom serveri Gorazd (www.ksnr.sk) a predpokladáme, že tam ešte nejaký čas zostane. My zatiaľ nemáme pevnú linku, ale v Nitre áno. V januári Peter začal tvoriť štruktúru tejto oficiálnej stránky Rímsko-katolíckej cirkvi, teraz ide o to začať ju plniť údajmi. To zostáva opäť na mne, a potom sa niet čo diviť, že dostávam od Petra „zúfalé” maily so žiadosťami o informácie.

Gospelové festivaly a koncerty?

Okrem toho všetkého, čo už som vymenoval, poriadame aj tri hudobné festivaly. V Bratislave New Sacrosong, a potom po rôznych mestách na Slovensku (zatiaľ Púchov - Horné Kočkovce a Považská Bystrica) festival Verím Pane - najväčší gospelový festival u nás. Žiaľ, v uplynulom roku sa ôsmy ročník pre nedostatok financií neuskutočnil. A takisto robíme desaťdňové koncertné turné Šanca pre lásku – čo je 10 asi päť hodinových koncertov po rôznych mestách Slovenska (účinkuje 5-7 kapiel). Raz do mesiaca organizujeme gospel party. Býva v miestnom kultúrnom stredisku Bratislava II na Vajnorskej ulici. Tam vždy predstavíme jednu známu a jednu menej známu gospelovú kapelu. Cez to, čo je mladým blízke a prirodzené, sa ich snažíme oslovovať: cez koncerty, cez kazety a CD, cez videoklipy, cez internet, cez všetko s čím dnešní mladí žijú.

Zdá sa, že vašou výkladnou skriňou je práve relácia o gospelovej hudbe Poltón, ktorú môžu sledovať diváci každé dva týždne na STV. Je skutočne na profesionálnej úrovni a mladí môžu vidieť, že gospelové klipy sa dajú robiť na vyššej úrovni, ako je väčšina klipov komerčných skupín. Ako ďalej s Poltónom? Nevyčerpali ste už všetky slovenské gospelové kapely?

Nie, ešte stále sme ich nevyčerpali. Ale vyčerpali sme sily tvorcov klipov. Robili ich dvaja chlapci: jeden bol Maťo Lišhák, druhý Ľuboslav Polák. Obaja sa pri jednotlivých programoch striedali. A zjavne sú vyčerpaní, takže hľadáme tvorcov klipov. Poltón od nového roku prešiel do novej štruktúry. Namiesto 15 min do mesiaca je to 26 minút dvakrát do mesiaca. Prvá 26-minútovka v mesiaci bude gospelová hitparáda – Poltón Tip. Je nasadených 5 piesní + jedna vypadávajúca a jedna novinka sa nasadzuje. Diváci hlasujú a rozhodujú o poradí. Ani druhý Poltón v mesiaci nie je podobný tomu, čo bolo v posledných dvoch rokoch. Predstavujeme v ňom zahraničné gospelové kapely, spevákov a speváčky, zároveň v ňom budeme v rozhovoroch predstavovať ľudí, ktorí majú niečo dočinenia so slovenskou gospelovou scénou: vydavatelia gospelovej muziky, ľudia poriadajúci festivaly, nadšenci, ktorí za tým všetkým stoja. A ešte uvidíme, čo všetko nás napadne. Sám som zvedavý, ako nám to s Poltónom tento rok pôjde.

Spomenuli ste, že k Poltónu pribudli dve nové relácie...

Okrem Poltónu prichádza Samson. Tvorcom tejto relácie je Ondro Krajňák, ktorého sme pôvodne brali na to, že bude pripravovať program pre mládež. Ale postupne sme znižovali vek cieľovej skupiny, až sme sa dostali na detský vek. Pre deti tu totiž nebola žiadna dobrá výchovná relácia, ktorá by ich zaujala. No tak Ondro skúsil niečo urobiť. Prvú sme odvysielali 15. februára. Mal by to byť každý rok dvanásťdielny cyklus, ktorý bude v tomto roku postupne predstavovať deťom mravné čnosti cez niečo, čo je pre deti príťažlivé a zaujímavé. Napríklad prvou bola usilovnosť. Deti idú na výlet na mravenisko, zmenšia sa, dostanú sa do mraveniska, tam ich mravce chytia a deti spoznávajú ich život. Takto pochopia, čo znamená byť usilovný ako mravec. Ale aj to, že usilovnosť je kresťanská čnosť. Chceme im tie čnosti predstaviť nenásilne, ako protiklad k bigotne náboženským vysvetleniam, akože čnosť je to, čo musíš robiť a ako sa musíš správať, lebo Boh ťa inak pošle do pekla. My chceme, aby sa deti jednoducho spoločne pozreli na to, aké je krásne, keď sami dobro tvoria. V relácii sú použité animácie, scénky, originálne pesničky. Ondro už má pripravený kopec nápadov, tak dúfajme, že mu to pôjde. Ďalšia relácia, ktorú pripravujeme, je cyklus dokumentárnych filmov Alfa. V tejto oblasti síce pôsobí aj Hlavná redakcia duchovného života, ale sú témy, ktorým sa jednoducho nedostane. Oni sa profilujú na históriu, osobnosti Cirkvi, profily diecéz ... Zatiaľčo my chceme v našej relácii predstaviť hnutia, ako sú Erko, HKSM, Charitu a všetky tieto skupiny, ktoré v Cirkvi existujú, sú jej súčasťou, robia veľmi veľa dobrého pre človeka, aj pre šírenie evanjelia, ale nikto ani nevie, že existujú. Chceme tu odvysielať tiež dokumenty, ktoré LUX natočil, ale doteraz zostali „v šuflíku“. Prvú časť sme odvysielali v prvý marcový deň a bola venovaná hudobno-tanečnej kompozícii združenia Avavim s názvom Cum Angelis. Jej súčasťou bola i sochárska výstava v kaplnke františkánskeho kostola v Bratislave.

Aká je dĺžka a periodicita tých relácií?

Raz mesačne v rozsahu 26 minút. Ešte raz opakujem, každá z našich relácií je šancou na reklamu pre firmu, ktorá sa ju rozhodne financovať.

Na čo sa môžu tešiť priaznivci gospelovej muziky z vydavateľstva?

Trenčiansky bazár na CD-čku už je v predaji na dobierku a niekde i na pultoch predajní s literatúrou s náboženskou tematikou. Vo februári sa uskutočnil krst nového CD-čka Janky Daňovej. Pripravuje sa aj CD Kompromisu. Ďalej uvažujeme o bratislavskej kapele Oko, ktorá síce už neexistuje, ale existuje nahrávka. (Nástupnícka kapela Nové oko sa predstavila na marcovej Gospel party). Na nahrávanie sa chystá zvolenské Credo a tiež Maruška Nedomová, ktorú ľudia dnes už asi nepoznajú, ale pamätajú si možno kazetu Nový ľud od Košičanov z roku 1984. Tak ten sólový hlas (napríklad v piesni Päťdesiat perál) bola Maruška Nedomová, vtedy Mišenčíková. Pripravujeme jej profilový album. Kto bude ďalší? Možno niektorá z tých kapiel, ktoré sa budú objavovať na festivaloch. Čakáme tiež neustále, že v hlasovacích lístkoch, čo chodia do Poltónu sa niekto zaujímavý objaví... Čakáme návrhy, vyzývame ľudí: „Máte niekde kapelu, o ktorej my nevieme? Dajte vedieť. Ak sa bude dať, urobíme nejaký klip, vydáme kazetu…“

Ešte späť k hudobným festivalom. Už ste spomenuli, že Verím Pane sa v minulom roku neuskutočnil, že sa táto dlhá séria na Slovensku prerušila. Ako to vyzerá v tomto roku?

Na usporiadanie festivalu potrebujem aspoň desaťkrát toľko finančných prostriedkov, ako zatiaľ mám. Inak v Námestove, kde to chceme tento rok usporiadať, nemáme problémy. Námestovský primátor pán Ivan Kružinský nám vychádza v ústrety, takisto i riaditeľka tamojšieho kultúrneho strediska p. Mušáková. Oni sú za takéto akcie tak zapálení, až je to nádherné. Lenže Námestovo má 8000 obyvateľov, takže nemajú taký rozpočet, aby si to mohli dovoliť financovať. Rozprával som sa s riaditeľmi škôl v Námestove, pretože budem potrebovať ubytovanie pre mladých. Takisto to nie je problém, vychádzajú všetci v ústrety. Problém bude, kto to celé zaplatí – a počasie. Pretože Oravská priehrada je Oravská priehrada.

A predpokladaný termín?

10.-16.august. Počítame opäť s pracovnými dielňami, s duchovnou obnovou a s koncertami, tentokrát už každý deň. Nielen v piatok, sobotu, nedeľu. Mali by byť delené podľa jednotlivých žánrov.

Čo tak zahraničný hosť, podľa vzoru trnavského Lumenu?

Trnavský Lumen má trochu iný charakter. Snaží sa predstaviť to najlepšie na Slovensku. Nesmieme zabudnúť, že ho pripravuje obrovské množstvo ľudí - veľký štáb organizátorov, z ktorých mnohí vedia zabezpečiť peniaze. U nás v Luxe sa festivalu Verím Pane v podstate venujem len ja, občas mi niekto s niečím pomôže. No nedarí sa mi zabezpečiť sponzorov. Festival Verím Pane, aspoň podľa mojej idei, by mal byť otvorený každému. Takže pokiaľ je nejaké miestečko v programe, tak chcem dať šancu aj tomu poslednému, nech si zaspieva. Ak nespieva totálne falošne, nech má príležitosť postaviť sa na pódium. Nech si to vyskúšajú všetci, keď sa to dá. To je rozdiel medzi Lumenom a Verím Pane. Zo zahraničia počítame iba so susedmi: to znamená Oboroh a JMC, čo sú už naši tradiční hostia.

Čo ešte trápi ľudí v LUX-e?

Už som spomínal, že máme veľmi široké spektrum aktivít. Čo sa týka ľudského potenciálu, relatívne najlepšia situácia je s technikmi. I keď práve teraz by sa nám zišiel VŠ študent, schopný skladať počítače a testovať grafické karty a video karty pre PC a schopný študent žurnalistiky. Pre chalanov je veľkým plusom možnosť absolvovania civilky u nás. Trochu nám chýbajú tvorivé typy pre videoklipy aj spomínané relácie. Aj pri personálnom obsadení sú najväčším problémom financie. Veď ľudia, ktorí tu pracujú, si zaslúžia spravodlivé finančné ohodnotenie. Viacerí živia rodiny a preto sa ani nedivíme, keď prejdú niekam, kde im ponúknu viac. A pokiaľ nezoženieme krytie vyrábaných programov, robíme vlastne zadarmo. Tým sa ten začarovaný finančný kruh uzatvára.Najviac zo všetkého by sme potrebovali marketingového špecialistu, to je jedno či profesionála, alebo nejakého šikovného študenta, ktorý by dokázal predávať naše programy. Teda zháňať firmy, ktoré by boli ochotné „kúpiť“ a financovať výrobu nášho TV programu. Tiež hľadať spôsoby predaja našich gospelových CD a MG kaziet. A v neposlednom rade zohnať sponzorov a reklamných partnerov na festivaly ako je napr. Verím Pane.

Čo dodať na záver?

Napriek všetkým spomínaným problémom sme tu a naša tvorba na poli elektronických médií sa stále rozširuje. To nás uisťuje, že sme na správnej ceste a že Boh našu prácu, ktorá nikdy nebude bez kríža, požehnáva a to nám dodáva síl každý deň začínať od znovu. A keď čítavam poďakovania od stoviek mladých ľudí skutočne z celého Slovenska, viem, že naša práca má svoj zmysel.

Rozprával sa: Roman Tarina
Foto: Jozef Šoltés