Dozrievanie k dialógu

Rádio LumenSlovensko má svoje katolícke rádio. Volá sa rádio LUMEN a vysiela z Banskej Bystrice. Mnohí katolíci naň pozerajú veľmi podozrivo. Veď nevysiela ruženec, každodennú sv. omšu, ani modlitbu breviára. Nájdete na ňom však reklamy, či dancefloorovú hitparádu. O genéze vzniku, jeho smerovaní, o tom, kto sú paschantes, ale aj o vnútrocirkevnom dialógu a úlohe masmédií v Cirkvi sme sa porozprávali s človekom najpovolanejším - riaditeľom rádia LUMEN P. Vladimírom Slovákom.

Aká bola genéza vzniku rádia Mária, teraz rádia Lumen. Kto prišiel ako prvý s myšlienkou, že Slovensko potrebuje katolícke rádio? A ako ste sa prepracovali k dnešnému stavu, keď vysielate 24 hodín denne a usilujete sa o celoslovenské vysielanie?

Najskôr by som chcel podotknúť, že Rádio Lumen nie je len katolícke rádio. Je to rádio kresťanské a teda ekumenické. Myšlienka jeho vzniku sa neodvíjala od potreby katolíckeho, či kresťanského rádia, ale od možnosti, ktorá sa zrazu v roku 1992 na Slovensku naskytla. Biskup pre zahraničných Slovákov – Mons. Hnilica mal možnosť zohnať vysielač a niektoré iné technológie, mal kontakt na Rádio Mária v Taliansku a s touto ponukou prišiel na Slovensko. Na ponuku ako jediný z biskupov zareagoval banskobystrický biskup Mons. Baláž. On ešte za bývalého totalitného režimu vydal desiatky MG kaziet, ktoré sa za pomoci obetavých laikov nahrávali síce „na kolene“, ale ktoré v danom čase (a veru niekde dodnes) veľmi pomáhali kresťanským spoločenstvám. Keď sa objavila spomenutá ponuka, biskup Baláž oslovil niektorých ľudí s ktorými predtým spolupracoval pri nahrávaní kaziet a položil im otázku, či by mali záujem robiť rádio. Medzi nimi by som rád spomenul najmä Petra Varínskeho a Ing. Makovníka, ktorí dodnes pracujú v našom rádiu. Išlo o ľudí z technickým vzdelaním, ktorí boli myšlienkou veľmi nadšení. Tak vzniklo naše rádio. Názov Mária sa použil, aby sa vyjadril kontakt s talianskym rádiom Mária. Začalo sa vysielať na Zelený štvrtok – 7. apríla 1993 z veže Katedrálneho kostola v Banskej Bystrici štyri hodiny denne. Do tohto – vlastne ešte rozbiehajúceho sa rádia som v júli 1994 došiel z Kremnice, kde som bol dva roky farárom. Od počiatku sme pociťovali absenciu skúsených odborníkov v oblasti rozhlasového vysielania a tvorby najmä v katolíckej cirkvi. Chýbali nám financie na rozbehnutie veľkého rádia, konkurencieschopného iným rádiám, v tom čase vznikajúcim na Slovensku. A od počiatku sme bojovali aj o svoje smerovanie. Prečo o smerovanie? Vo svete existuje viac druhov kresťanských rádií. V zásade rozlišujeme dva: na jednej strane rádia tradičné, pastoračné a na druhej strane evanjelizačné, či misijné. Tie tradičné majú za cieľ dianie, ktoré sa deje v kostole, preniesť pomocou rozhlasových technológií domov ľuďom, ktorí by do kostola chceli ísť, ale z rôznych dôvodov nemôžu (sú starí, chorí, zaneprázdnení). Hlavná cieľová skupina rádií tohto smerovania sú ľudia, ktorí už sú nábožensky zorientovaní. Títo vytvárajú prostredníctvom rozhlasových vĺn spoločenstvo, ktoré sa spolu modlí breviár, ruženec, ktoré sa spolu zúčastňuje na sv.omši atď. Rádiá evanjelizačné majú úplne inú hlavnú cieľovú skupinu. Je to skupina ľudí kdesi na „okraji viery“, hľadajúcich, teda tých, ktorí nie sú zevanjelizovaní, do kostola chodia len zriedka, alebo vôbec, ba patria sem aj neveriaci. Samozrejme pôsobenie na nich musí byť úplne iné. Treba k ním hovoriť rečou blízkou ľuďom, ktorí hľadajú, ktorí nepoznajú náboženské pojmy, nerozumejú symbolickej liturgickej reči. No a tu na Slovensku vzniklo len jedno rádio. A tak automaticky vznikol problém, ktorým smerom sa vydá. Napríklad v Poľsku taký problém nebol. Tam existuje tradičné „Radio Maryja“, ktoré má 80 vysielačov a svojim signálom pokrýva takmer celé Poľsko. No okrem toho je tu 34 ďalších katolíckych rádií, z ktorých väčšina je evanjelizačného charakteru. Teda je tu možnosť výberu. Vo väčšine miest sa dajú naladiť dve alebo až tri katolícke rádiá. Vráťme sa však k problému, ktorý som ako nastupujúci šéfredaktor musel v roku 1994 bezpodmienečne riešiť – ktorým smerom sa má jediné slovenské kresťanské rádio vybrať. Po osobných skúsenostiach z kňazského účinkovania, konzultáciách s otcom biskupom Balážom a zvážení potrieb Slovenskej Cirkvi sme sa vybrali evanjelizačným smerom. Samozrejme bolo treba zmeniť meno, lebo sme sa rozhodli ísť iným smerom a mať iný programový charakter, ako aj u nás, najmä na severe známe poľské Rádio Mária, alebo jeho taliansky predchodca. Ani im, ale ani nám nevyhovovalo, aby nás okamžite priraďovali práve k štýlu Rádia Mária. Preto vznikol názov Rádio Lumen. Bolo to v decembri roku 1994, teda po roku a pol vysielania. Vtedy sme tiež rozšírili vysielací čas na 6 hodín a vysielač premiestnili na výbornú kótu Pánsky Diel. V novembri 1996 začali sme vysielať 18 hodín a v septembri minulého roka sme prešli na 24 hodinové vysielanie. Popritom sme rozširovali aj sieť vysielačov, a tak z jedného s ktorým sme začínali, máme dnes už päť.

Napriek tomu, že máte 5 vysielačov, sú miesta na Slovensku, hlavne na západnom Slovensku, v Bratislave a na východe, kde nie je Rádio Lumen počuť. Na vaše rádio sa robila celoslovenská zbierka, ľudia sa pýtajú: zbierka bola, Rádio počuť nie je. Ako to?!

Zbierka bola odhlasovaná v máji 1996 na Konferencii biskupov Slovenska, kde som bol pozvaný referovať o rádiu. Vysvetlil som biskupom, že máme šancu postaviť tri vysielače, lebo sa nám podarilo získať tri frekvencie. Išlo o lokality Levice, Lučenec a Trenčín. Spolu s pánmi biskupmi sme hľadali možnosti, ako tie vysielače postaviť a uviesť do prevádzky. Biskupi súhlasili, aby sa urobila celoslovenská zbierka na realizáciu týchto vysielačov. Veriaci jednotlivých diecéz v zbierke prispeli takto: Bratislavsko-Trnavská 1 789 402 Sk, Nitrianska 740 000 Sk, Banskobystrická 537 258 Sk, Spišská 415 164 Sk, Rožňavská 224 004 Sk, Prešovská 12 908 Sk, ostatní darcovia, medzi ktorých patria i niektoré rehoľné domy 75722Sk. Celá zbierka teda vyniesla 3 794 458 korún. Realizovali sa z nej už dva zo spomínaných vysielačov, na tretí už celkom nevyšlo. Verím však, že s Božou pomocou do konca leta tohto roku spustíme aj Trenčín. Na pokrytie celého Slovenska by sme však potrebovali desaťnásobok vyzbieranej sumy. Teda prvý dôvod, prečo nás ešte všade nie je počuť, je finančný. Druhý dôvod je, že na Slovensku niet voľných frekvencií. Už dva roky sa pokúšame získať aspoň jednu frekvenciu na východnom Slovensku a zatiaľ márne. Takisto sme žiadali frekvenciu v Bratislave, ktorú sme však pri výberovom konaní v roku 1996 nedostali. Teraz sa uvoľnila iná Bratislavská frekvencia – 104,4 MHz, ktorú samozrejme žiadame. Rozhodnutie o pridelení je na Rade pre rozhlasové a televízne vysielanie. V tejto súvislosti by som spomínanú vec chcel odporučiť do vašich modlitieb. Aj od nich závisí, či to vyjde. Okrem uvoľnenej Bratislavskej frekvencie žiadame aj uvolnenú frekvenciu na Orave.

Spomenuli ste otázku financií. Vyzerá to, že otázka financií je pri všetkých podnikoch Katolíckej cirkvi kľúčová. Ako ju mienite riešiť vy?

Povedali ste, že pri podnikoch a to máte pravdu, lebo rádio je s. r. o. . Sme teda podnik, či firma, jednoducho podnikateľský subjekt a ako takí žijeme z peňazí. Pričom je jasné, že podnik nie je charita, a tak ani rádio nie je charita. Z toho vyplýva, že ak by sme chceli žiť len zo zbierok alebo darov, boli by sme smiešni a amatérski. Rádio pôvodne nebolo koncipované veľmi komerčne, na to by bolo treba väčší kapitálový vstup a úplne iný systém a vysielaciu štruktúru už od začiatku vysielania. Teraz sme však aj zo strany cirkevných subjektov, ktoré rádio vlastnia, vyzvaní, aby sme postupne vybudovali, alebo prebudovali rádio tak, aby sa samo komerčne uživilo. To aj robíme. Koncom roka 1997 sa nám jasne ukázali perspektívy v tejto oblasti a veríme, že do roku 2000 dokážeme vykryť aspoň svoje náklady. Dovtedy však potrebujeme pomoc zo strany Cirkvi, aj vo forme spomenutých zbierok, či darov.

Ktoré konkrétne subjekty sa podieľajú na finančných tokoch do rádia?

V súčasnosti peniaze idú zo strany sponzorov, najmä z Cirkevných kruhov, určitá časť z predaja reklamného času ale tiež od jednoduchých ľudí. Tesne pred koncom minulého roku sme pre týchto posledných rozbehli projekt, ktorý sa nazýva Rádioevanjelizácia 2000. Dvetisíc tu okrem roku Veľkého jubilea znamená tisíc dní po dve koruny na Rádio Lumen. Ukončenie projektu je datované ku koncu roka 2000. Aby dovtedy spomínaných 1000 dní vyšlo, treba sa medzi darcov projektu prihlásiť do Veľkej noci. Informačné letáky spojené s prihláškou sú k dispozícii na našej adrese – Kapitulská 2, Banská Bystrica, ale aj na mnohých farských úradoch.

Všetky dobré akcie, ktoré slovenská Cirkev rozbehla sa stretajú s rovnakým problémom: nedostatok financií, nedostatok sponzorov....

Aj ja vnímam otázku financií ako obrovský problém. Ale to je asi normálne pre akékoľvek podnikanie na Slovensku. U väčšiny podnikov tento problém existuje, takže nepomôže nám, keď sa budeme nad ním trápiť. Ešte viac než tento problém však vidím v rádiu, ale nielen v ňom, problém personálny. Nájsť ľudí s mikrofonickým hlasom, intelektuálne dobre formovaných, nábožensky vyzretých, schopných pracovať za nie veľký plat a bývajúcich v Banskej Bystrici, alebo na okolí, to je doslova zázrak. Chvála Bohu nám Pán zopár takých ľudí poslal, ale potrebovali by sme ich raz toľko, aby sme postavili špičkové rádio. To je momentálne náš najväčší problém.

Ako odstrániť nedostatok odborníkov na všetky tieto mediálne aktivity Cirkvi? Štúdiami, praxou v zahraničí, zriaďovaním žurnalistiky na kresťansky orientovaných školách, či univerzitách, ....?

Myslím si, že to nie je len otázka zahraničného štúdia, alebo cirkevného štúdia u nás, to je otázka schopnosti a otvorenosti ľudí. Nie každý musí mať vyštudovanú žurnalistiku, aby mohol robiť v novinách, či inom médiu. Človek tam môže prísť aj iným spôsobom, na základe talentu a chuti. Treba však vyjsť z toho nášho kresťanského, či katolíckeho „geta“. Keď sa uspokojíme s tým, že píšeme do našich kresťanských časopisov, tak je to slabé. Mali by sme si uvedomiť, že mnoho ľudí ich kupuje len kvôli ideovej blízkosti, teda preto, že sú „naše“. A nie pre ich kvalitu. Musíme ísť von, do profesionálnych a uznávaných médií, aby sme získali schopnosť presadiť sa aj v tomto konkurenčnom prostredí. Okrem toho, že získame mnohé cenné skúsenosti, takýmto spôsobom môžu naši ľudia vyzrieť a osvedčiť sa. Nakoniec, dostať sa na žurnalistiku je dnes dosť ťažké. Napriek tomu však treba skúšať. Žiaľ, málo kresťanov má záujem o tento druh štúdia. Takže neviem povedať, kedy budeme mať dosť odborníkov, ale verím, že príde ten čas, keď ich mať budeme.

A čo nové elektronické médiá – rádio, TV, internet, čo sa ani v minulosti študovať nedali?

Napríklad u nás v Banskej Bystrici existuje prednedávnom otvorené štúdium publicistiky, zamerané aj na elektronické médiá. Takže aj možnosti štúdia v tejto oblasti sa pomaly rozširujú. Ale ešte raz tvrdím, je to viac otázka praxe, schopností, zbavenia sa strachu a otvorenosti. Vtedy sa dá ísť do médií aj bez patričného vzdelania. Pozrite: Koľkí moderátori v slovenských rádiách majú vyštudovanú žurnalistiku?! A nakoniec, všetci veľmi dobre vieme, ako vyzerali tieto štúdia za komunistov. Opakujem: Kresťan, ktorý chce pracovať v masmédiách a teda aj v našom Rádiu, musí mať talent, široký rozhľad, chuť a nesmie sa báť.

Spomenuli ste, že ľudia v rádiu LUMEN by mali byť ochotní pracovať za neveľký plat. Nie je to v rozpore s požiadavkami na ich profesionalitu a schopnosti?

Vladimír SlovákPrislúchajúcu odmenu dostaneme v nebi. To je bez debaty. Najmä ak pracujeme za menej a vieme, prečo tak činíme. Ale je nevyhnutné, aby si slovenská Cirkev uvedomila, že musí patrične oceniť prácu laikov – profesionálov, ktorí pre ňu pracujú. Ak si to včas neuvedomí, budú sa naše aktivity topiť v hrubom amatérizme, v ktorom v značnej miere väzíme už dnes. To je však problém celého Slovenska, nielen našej Cirkvi. No ak Cirkev chce ukázať cestu, mala by ho začať riešiť medzi prvými. Niet iného východiska, profesionálov treba profesionálne zaplatiť. Preto sa snažíme o komercionalizáciu, lebo potrebujeme peniaze, bez ktorých ťažko vybudujeme profesionálne rádio aj z hľadiska platov, aby aj v tomto smere bolo lukratívne prísť k nám pracovať. Vôbec to nie je fantázia, je to možné. Poznám kresťanské rádiá vo svete, ktoré úspešne fungujú s relatívne dobrými príjmami, sú ziskové a pekné peniaze z nich idú aj do Cirkvi. Ale nie je to otázka jedného roka, dokonca ani piatich rokov. Je to aj problém vstupného kapitálu. No ale ako som spomenul, my sme ho veľký nemali, ale teraz, za posledných 15 mesiacov, pomaly naberáme rýchlosť.

Ďalším problematickým bodom je sídlo rádia v Banskej Bystrici. Do veľkých centier – Bratislavy a Košíc je ďaleko. Plánujete do budúcnosti niečo také, ako sú regionálne štúdiá?

Už niekoľko mesiacov funguje naše regionálne štúdio v Košiciach, kde sme našli ľudí schopných a ochotných sa do toho pustiť. A preto nás veľmi mrzí, že nevieme získať frekvenciu práve v Košiciach. Je to skutočne paradox, že keď vyriešime najväčší problém – personálnu otázku, tak nemáme frekvenciu. Predpokladáme, že po Košiciach by sa takéto štúdio mohlo vytvoriť aj v Bratislave, keď tam dostaneme frekvenciu. O ďalších štúdiach budeme môcť uvažovať až po dobudovaní pre nás najdôležitejších miest: Banskej Bystrice, Bratislavy a Košíc.

Spomínali ste situáciu v Poľsku. Je možnosť, že aj na Slovensku bude viac katolíckych rádií?

KBS sa vyjadrila, že netreba viac katolíckych rádií, stačí jedno. Myslím si, že biskupi to vidia najmä pod uhlom finančných nárokov. Dosť ich stojíme teraz, zrejme vidia, že by bolo ťažko uživiť ďalšie rádio. Osobne si myslím, že je to otázka budúcnosti a že tu vzniknú aj ďalšie rádiá tohto zamerania. Potom by bolo možné ich prácu viac špecializovať. Ale to sa najskôr bude musieť zmeniť situácia vo frekvenčnom spektre, lebo pri momentálnej technológii to nie je možné. Takže najbližších desať až dvadsať rokov nepredpokladám iné kresťanské rádio.

A čo ak katolícke rádio zriadi z vlastnej iniciatívy a za vlastné peniaze nejaký angažovaný laik?

To si neviem predstaviť. Totiž, aby sme pochopili, čo je vlastne kresťanské (alebo ako vy hovoríte, katolícke) rádio, treba si položiť otázku: čo je vlastne katolícke masmediálne pôsobenie. Je to také pôsobenie v médiách, ktoré funguje v mene Cirkvi. Má cirkevné schválenie, či už na celú činnosť, tak ako naše rádio, či Katolícke noviny, alebo na čiastočnú činnosť v rámci iného médiá - napr. Redakcia náboženského vysielania Slovenského rozhlasu, Hlavná redakcia duchovného života v STV alebo pôsobenie nejakého kňaza, či povereného laika v komerčnom médiu. Kto teda pôsobí v mene Cirkvi, či je to laik, alebo kňaz, musí mať cirkevné schválenie. Takže, aby také rádio mohlo vzniknúť, musel by za ním stáť niektorý z otcov biskupov, či rehoľných predstavených, ktorý by mu dal schválenie, že pôsobí v mene Cirkvi. Je to v podstate akési „Imprimatur“. Otcovia biskupi potvrdili, že stačí jedno kresťanské rádio, neviem, ktorý z nich by dával poverenie, či schválenie pre nové kresťanské rádio.

Kto je cieľovou skupinou, pre ktorú je predovšetkým určené vysielanie rádia Lumen?

Naša cieľová skupina sú zo sociálneho hľadiska muži a ženy vo veku 30 až 50 rokov, so stredoškolským a nižším vzdelaním, s priemernými až podpriemernými príjmami. Z hľadiska náboženského sú to ľudia, ktorí sa síce hlásia ku kresťanstvu, no v podstate sú nepraktizujúci, prídu do kostola na Vianoce a Veľkú noc. Odborne sa nazývajú paschantes – sviatoční veriaci. Prečo sme sa rozhodli pre túto cieľovú skupinu? Strednú vekovú kategóriu sme vybrali preto, lebo to sú rodičia, ktorí môžu ovplyvniť svoje deti. Uvedomili sme si, že urobiť teenagerské rádio by bolo v súčasnej situácii na slovenskom rozhlasovom trhu veľmi ťažké. Nedisponujeme takými schopnosťami a takým kapitálom, aby sme mohli v súčasnosti robiť konkurenciu Fun Rádiu. Je to žiaľ, ale je to tak. Tak sme sa rozhodli, že zameriame svoje vysielanie na ľudí v dospelom veku . Títo ľudia sú viac disponovaní, aby sa zamysleli nad svojim životom, hodnotami pre ktoré žijú. My im chceme ponúknuť hodnoty duchovné. Z hľadiska vzdelania a príjmov sa to možno zdá nevýhodná skupina, ale v tomto sme verní katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorá vždy bola ľudovou Cirkvou a Cirkvou pre najnižšie a najchudobnejšie vrstvy. No a prečo „paschantes“? Uvediem dva dôvody. Pán Ježiš hovorí, že lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Teda evanjelizovať treba týchto ľudí, lebo práve oni nie sú zevanjelizovaní a my sme rádio evanjelizačné. Druhá vec, to je prax apoštolov. Ako vidíme napr. u sv. Pavla, najskôr išiel za židmi, za monoteistami, kde to predsa len bolo trošku ľahšie, ako u úplne neveriacich. Pôda, na ktorú padá rozsievané slovo, je tu totiž aspoň trošku lepšie pripravená. Okrem toho je celej Cirkvi evidentné, že pokrstených nepraktizujúcich kresťanov treba osloviť. Napokon na Slovensku tvoria viac ako polovicu obyvateľstva.

Máte výsledky nejakých prieskumov, ako sa vám darí oslovovať túto skupinu?

Áno. Z januárových prieskumov sme sa okrem základných čísel (občasná počúvanosť 250 00 ľudí, pravidelná 50 000) dozvedeli aj to, že 40% našich poslucháčov sú „dominicantes“, čiže ľudia pravidelne, týždenne navštevujúci bohoslužby, 51% paschantes a 9% je úplne neveriacich. Priznám sa, že sme tieto prieskumy, prvé svojho druhu, očakávali s veľkým napätím. S ich výsledkami sme však spokojní. Ukazuje sa, že sme svoj program zostavili správne – prijateľne pre cieľovú skupinu, ktorú chceme osloviť. 40% pravidelných veriacich je prirodzený presah, najmä za situácie, že na Slovensku nie je iné kresťanské rádio. Okrem toho títo ľudia sú pre nás určitým morálnym pilierom. Rádio Lumen im bude vždy ideovo blízke a oni, aspoň značná časť z nich, ho budú počúvať.

A čo ľudia, ktorí nepatria k vašej cieľovej skupine? Nájdu si v rádiu LUMEN svoje programy deti, teenageri, mládež, či dospelí praktizujúci veriaci?

Samozrejme! Ďalší „prirodzený presah“ po dominicantes sú ľudia starší a mladší než daný vek cieľovej skupiny. Najmä pre deti máme pomerne veľa programov, cez ne totiž môžeme vplývať práve na rodičov. Od septembra minulého roku sme zaviedli reláciu Svetielko, ktorú vysielame každý deň medzi 19:00 a 20:00. Sme takto jediné slovenské rádio, ktoré vysiela každý deň hodinovú detskú reláciu. Chceme tieto deti osloviť, chceme z nich vychovávať svojich poslucháčov a veríme, že sa nám to podarí. Od apríla chceme zahájiť vysielanie „teenage tip-top“ v sobotu predpoludním. Tento voľne moderovaný dvojhodinový blok bude určený teenagerom nielen svojim zameraním, ale aj vekom moderátorov. Pre starších máme tiež špecifické programy, z ktorých by som spomenul najmä reláciu Svetlo nádeje, ktorá sa vysiela v nedeľu o 13.00. Praktizujúci veriaci, túžiaci po duchovnom programe počúvajú najmä duchovnú hodinku Emauzy, ktorú vysielame každý deň o 18.00 hod., ale tiež večerné diskusné relácie nasledujúce po prenose Rádia Vatikán o 21.00., ako je utorkový Duchovný obzor, piatkový ÚV Hovor, či sobotné Od ucha k duchu.

Čo by ste mohli ponúknuť špeciálne pre kategóriu našich čitateľov?

V prvom rade by som rád spomenul dva programy zamerané na kresťanskú populárnu hudbu - pondelkové Počúvaj srdcom s Lacom o 20.15 a štvrtkovú Gospelparádu s Jančim 16.00 hod. Ďalej spomínané Diskusné večery. V pondelok hovoríme s psychológmi o partnerských vzťahoch, v utorok s kňazom o otázkach náboženských. Teraz v diskusii s vysokoškolákmi preberáme knihu Dom na skale od Viktórie Montany. Vo štvrtok v ABC Závislostí diskutujeme o naviazanosti nielen na tvrdé drogy.

Spomenuli ste, že Rádio prechádza na komerčný princíp. Mnohým veriacim sa pri slovách komercionalizácia katolíckeho rádia postavia vlasy dupkom na hlave. Kde sú pre vás hranice komercionalizácie?

Pred niekoľkými mesiacmi som rozprával jednému kolegovi z rádia, že začínam rozbiehať vo väčšej miere marketingový úsek a že ho musíme rozbehnúť čím skôr, aby sme získali nejaké groše. Tvrdo mi namietal, že sa mu to nepáči – „kresťanské rádio a komerčné?!“ „Tak dobre“, hovorím, „necháme to tak, ale potom bude tvoj príjem 3000 Sk“. „No to zase nie!“ – bola jeho reakcia. „Prepáč, ale odkiaľ chceš mať potom peniaze?! Natŕčať ruku stále k veriacim a k Cirkvi, to je cieľ?!“ Môj cieľ to nie je. Ak tu je nejaký reklamný balík, ktorý funguje a on tu bude fungovať, tak je hlúpe, aby sme my z neho neodkrojili, a pýtali vždy iba od ľudí, ktorých ciciame na všetkých zbierkach v kostoloch, a ktorí sú v podstate chudobnejší, ako tí ostatní. Zdá sa mi to nekorektné voči našim ľuďom. Preto máme cieľ byť komerční, aj keď, ako som už spomenul, približne do roku 2000 tie groše ešte budeme pýtať aj od „našich“ – teda veriacich. No a teraz tie hranice. Samotný zákon dáva hranice, že propagovať násilie, cigarety a alkohol sa nemôže. Samozrejme kresťanské rádio nemôže, a ani nechce propagovať nič, čo je proti Desatoru. Tu je veľmi jasná hranica. A tiež nebudeme propagovať nič, čo je proti poradiu nami presadzovaných hodnôt. To sú najprv hodnoty duchovné, potom hodnoty života a nakoniec hodnoty materiálne. Samozrejme reklama je väčšinou robená vtipne a trošku preháňa. Práve preto je pred každou reklamou zvučka reklamy, aby si každý uvedomil, že teraz sa zasmejeme, alebo si vypočujeme niečo, kde sa, ako v každom obchode, hovorí len prednostiach. Kto nevie reklamu pochopiť, má v dnešnom svete smolu. Je predsa nenormálne a nereálne bežať k telefónu po každom „zavolajte hneď!“

Vaša koncepcia rádia je určitou časťou veriacich prijímaná dosť kriticky. Dostávate veľa sťažností, či anonymov, chodia sťažnosti aj Vašim nadriadeným?

Dostávame väčšinou listy podpísané. Ľudia v nich vyjadrujú určité pripomienky, čo nás veľmi teší. Na všetky tieto listy odpovedáme. Keď príde anonym, tak ho hneď hádžem do koša. Nezaujíma ma, lebo človek, ktorý sa nevie podpísať, nestojí za svojim názorom. Žiaľ, ľudia píšuci anonymy sa snažia ovplyvniť aj cirkevnú hierarchiu na Slovensku. Pred niekoľkými mesiacmi tu bol jeden takýto pokus „naladiť“ slovenských biskupov proti Rádiu Lumen a proti časopisu YOU!. My vysielame ďalej, YOU! však už nevychádza. Viete, niektorí ľudia v Cirkvi sú ešte z totality naplnení podozrievaním a hľadaním nepriateľa. Všetci sme v tom vyrastali a je to v nás. Chápem to ako dôsledky doby, v ktorej sme žili. Prečo nedokážeme pri problémoch sadnúť si za jeden stôl a vyriešiť veci diskusiou? Prečo slovenská Cirkev nie je tak otvorená pri riešení problémov, ako napr. česká Cirkev, kde sa otvorene hlásia k slovám pápeža Jána Pavla II. o Cirkvi, ktorá má byť na verejnosti tak priezračná, ako dom zo skla? Slovenská Cirkev a vôbec Slováci sú národ citlivejší než naši bratia Česi. To však znamená aj to, že veľa našich postojov ovplyvňujú viac city, než rozum. Keď sa u nás objaví nejaká udalosť, najmä niečo nové, nereagujeme analýzou či diskusiou, ale na prvom mieste si tvoríme citový postoj, ktorý sa veľmi ťažko mení. A to je všade, od najjednoduchších spoločenstiev po parlament, od neveriacich po predstaviteľov Cirkvi. Zdá sa mi, že sa nevieme odpútať od citov do roviny intelektuálnej, čo je základ toho, aby sme mohli diskutovať o veciach, v ktorých si protirečíme. Verím však, že toto sa bude postupne meniť, a určité modely dialógu a diskusie na intelektuálnej rovine sa vytvoria aj u nás. Druhá príčina, prečo česká katolícka Cirkev vyzerá inak ako slovenská, je v tom, že na Slovensku je katolícka cirkev ľudovou cirkvou a skôr evanjelická cirkev je cirkev intelektuálna. Potvrdzuje to nielen naša história, ale aj súčasnosť v našej vede či kultúre. V Čechách je to naopak. Tu je síce katolícka cirkev minoritná, ale je to cirkev elity s menšou výnimkou Moravy (potvrdzuje to napríklad fakt, že vo všetkých ponovembrových českých vládach tvorili katolíci nadpolovičnú väčšinu ministrov - pozn.red.). Cirkev na Slovensku je cirkev prostého ľudu, aj keď máme medzi sebou i časť inteligencie. No a teraz k tomu, ako to má byť s otvorenosťou. Práve úlohou cirkevných médií je okrem iného zaisťovať tzv. vnútrocirkevný dialóg. Túto úlohu som si nevymyslel, obsahujú ju dokumenty cirkevného magistéria. Podrobne sa touto problematikou zaoberá inštrukcia pápežskej rady pre masmédiá Communio et progressio. V tejto súvislosti by som chcel podotknúť, že dokumenty všeobecnej Cirkvi sa v kontraste s väčšinou našich prejavov, aj na poli katolíckej cirkvi, vyjadrujú o masmédiách ako o Božom dare. Je doslova smiešne, keď sa u nás objavujú prejavy všeobecne odsudzujúce masmédiá, miesto toho, aby kriticky hodnotili účinkovanie konkrétneho človeka resp. konkrétneho programu. Poďme však naspäť k vnútrocirkevnému dialógu. Ten totiž musí zahŕňať nielen to, čo cirkevní predstavitelia povedia smerom dole – k ľudu, ale aj to, o čom chce komunikovať boží ľud zo svojou hierarchiou – čo sa hovorí smerom hore. Katolícke masmediálne pôsobenie má sprostredkovať obidva smery tohto informačného toku. Inštrukcia dokonca obsahuje takú zaujímavú vec, ako je odporúčanie, že tento dialóg sa nemá odohrávať na uzavretých fórach , ale má sa viesť pred tvárou sveta. To je ten dom zo skla, ktorý ste spomenuli. V tomto je úloha cirkevných médií. Žiaľ, u nás sa neraz stretávame s tým, že keď sa médiá odvážia pustiť do niektorého cirkevného problému, tak sú bombardované z mnohých strán. Či zo spodu, alebo zhora. Myslím si však, že slovenská cirkev nemôže ísť bližšie ku Kristovi vo svojom raste a dozrievaní, kým tento problém neprekoná. Kým my, katolíci, nedokážeme diskutovať a otvoriť sa medzi sebou a potom aj pred svetom.

Ako vidíte úlohu rádia Lumen pri prehlbovaní vnútrocirkevného dialógu?

Obrovskú úlohu rádia Lumen vidím v tom, že v mnohých našich reláciách zaznieva hlas zospodu. Sú to najmä relácie diskusné a rôzne ankety. Ich účastníkmi aj poslucháčmi sú aj však cirkevný predstavitelia, a tým sa dostáva ten hlas hore. A naopak, cez spravodajstvo sa snažíme prenášať informácie od hierarchie nadol. Takže to nie je vec nejakých poučiek či princípov, ale je to vec informovania. Verím tomu, že sa dostaneme do pozície, kde možnosti a prístup kresťanských žurnalistov voči cirkevnej hierarchii ale aj naopak, budú ešte otvorenejšie. Ale to je otázka dozrievania. Nebude to okamžitá záležitosť! Dozrieť znamená u žurnalistov to, aby si dokázali vážiť predstaviteľov Cirkvi, napriek tomu, že pri hľadaní pravdy v niektorých otázkach im musia liezť pod kožu. Na druhej strane tam musí byť dozretie zo strany predstaviteľov Cirkvi, že aj keď poslanie katolíckych žurnalistov je niekedy nepríjemné, oni to robia preto, že bojujú za spoločnú vec, za Pravdu, evanjelizáciu a za skutočné otvorenie sa Cirkvi pred svetom. Na obidvoch stranách nesmie chýbať dôvera a úcta.

Katolícka Cirkev na Slovensku je neustále pretriasaná v masmédiách, každý sa snaží jej postoje interpretovať po svojom, ba v najväčších slovenských denníkoch sa stávajú „cirkevnými expertmi“ bývalí komunistickí novinári. Týmto všetkým je Cirkev tlačená k väčšej informovanosti, no stále je tu len ticho.

Je to otázka fungovania niektorých inštitúcií, ktoré by mali u nás fungovať, ale ešte dobre nefungujú. Stále napríklad neexistuje hovorca KBS. Tlačová kancelária KBS sa vzmáha veľmi pomaly. Naša hierarchia, zamestnanci centrálnych úradov Cirkvi, ani cirkevné inštitúcie, ako napríklad Charita, ešte nedozreli k tomu, aby dávali o svojich aktivitách a podujatiach dostatočne vedieť. Ešte nie sme tam, kde by sme mali byť. Porovnajme to napríklad s Poľskom. Poľsko založilo pred 3 rokmi Katolícku tlačovú agentúru – KAI. Po troch rokoch jej práce sa dnes v Poľsku konštatuje, že pohľad na Cirkev v Poľsku sa zmenil k lepšiemu. Predtým sa vnímala Cirkev ako čosi, čo je v kostoloch. KAI začala informovať o aktivitách Cirkvi v školstve, v spoločnosti, v oblasti športu, kultúry, umenia, vedy, zdravotníctva, či v charite. Takto sa Cirkev dostala do úplne iného svetla len vďaka tomu, že zmenila spôsob informovania o sebe. Ale tak ďaleko sme ešte na Slovensku nedozreli.

Čo by ste na záver chceli povedať naším čitateľom?

Nové Dimenzie sú zo saleziánskeho prostredia. Za seba osobne by som chcel vyjadriť , že prežívam spiritualitu Don Bosca na vlastnej koži ako saleziánsky spolupracovník, a naplnenie tejto spirituality som našiel práve v oblasti médií, lebo táto oblasť je podľa pravidlá apoštolského života jedným z poslaní spolupracovníkov. Je to však aj jedna z najväčších možností apoštolátu v dnešnej dobe. Preto pripomínam, že neustále hľadám mladých, perspektívnych a schopných ľudí. Nech sa u nás hlásia, porozprávame sa s nimi a možno sa dohodneme aj na spolupráci. Všetkých čitateľov znovu prosím o modlitby za získanie frekvencie v Bratislave.

Ďakujem za rozhovor.

pripravil Roman Tarina
foto: Jozef Šoltés