Možno to našej štyridsať-päťdesiatročnej „mládeži” nepripadá tak aktuálne, ale o pár rokov, keď sa internet dostane do domácností tak ako v šesťdesiatych rokoch televízor a podnikatelia pochopia, že služby online a kredit sú vlastne výnosné záležitosti, dočkáme sa nákupov pizz po Sieti alebo i vitruálnych supermarketov, kam pošleme objednávku a po hodine nám zastaví dodávka s tovarom priamo pred domom. Rozšíri sa práca vykonávaná doma, keď po spustení počítača a po zadaní potrebných hesiel sa vám otvorí zložka priamo vo vašej firme a pomocou vzdialeného a multimediálneho prístupu budete komunikovať so šéfom, či s kolegami, budete vybavovať poštu a možno si i trocha pokecáte s kolegami o novinkách v práci. Veď si uvedomíme, čo sa za posledné roky stalo. Koncom osemdesiatych rokov stál počítač rady 286 do sto tisíc korún. Dnes, po desiatich rokoch, kúpite počítač s Pentium II „len” za päťdesiat tisíc. Vtedy sa nám nesnívalo o zvuku z PC, o „browsovaní“ po internete. A dnes? Čo bude o desať rokov, keď už teraz sa v USA predávajú čierne krabičky s diaľkovým ovládaním, s ktorými po pripojení k televízoru si môžete v pohodlí svojho gauča pozrieť dnešné vydanie SME (http://www.sme.sk), či Republiky (http:// www.republika.sk), môžte si pozrieť aktuálne počasie na Floride, môžte sa zapojiť do virtuálnej súťaže po oceánoch na plachetniciach a porovnávať svoju šikovnosť v navigácii so skutočne závodiacimi plachetnicami (na http://www.whitbread.org/main.html to začalo už 21.8.1997 a bude trvať do 24.5.1998; účastníci absolvujú asi 31600 námorných míľ po svetových oceánoch; v skutočnosti závodí len desiatka lodí, no vo virtuálnom preteku závodí čosi cez 6000 nadšencov). Možnosti internetu sú jednoducho takmer neobmedzené. Slúži i na výmenu informácií. Na webe sa totiž uskutočňujú konferencie na rôzne témy, kde prispievajú ľudia z celého sveta. Či už ide o najnovšie trendy v medicíne, o rôznych vedách, či len o mobilných telefónoch (http://www.forum.sk).Z vyššie uvedeného vyplýva, že „potomkovia sveta” sú šikovnejší ako „potomkovia svetla”. Priznajme si sami, koľkí z nás, čo majú tú možnosť, sa aktívne zapájajú do kresťanských sajtov?! Ako dobrý príklad môže slúžiť napr. Branislav Vartík, ktorý v rámci projektu Logos vo výpočtovom stredisku na SAVke rozbehol svoju „[Virtuálnu] kresťanskú kaplnku” (http:// www.kaplnka.sk; na nej uverejňujeme i náš časopis Nové Dimenzie – http://www.kaplnka.sk/dimenzie). Táto stránka je venovaná kresťanskej kultúre, architektúre, zamysleniam i slovenským gospelovým skupinám. Je stránkou, snažiacou sa spojiť viacero kresťanských cirkví na ekumenickej báze. Je tiež veľmi dobrým „sajtom“ čo sa týka odkazov. Ďalšie kresťansky zamerané stránky môžeme nájsť na adresách http://www. ksnr.sk a http://www.bosco.sk. Prvá adresa z uvedených je „Oficiálna stránka katolíckej cirkvi na Slovensku” a je zároveň webovským hovorcom Slovenskej biskupskej konferencie, i keď je pravda, že sa na nej v súčasnosti nenachádzajú žiadne oficiálne dokumenty KBS. Našiel som na nej ale zopár zaujímavostí. Napríklad abecedný zoznam kardinálov k 1.3.98, ktorých je 163, alebo zoznam komisií pri KBS, ktorých počet radšej neuvediem, lebo niektoré som našiel napísané viackrát. Na ďalšej adrese som našiel Farnosť sv. apoštolov Petra a Pavla v Košiciach – gréckokatolíckeho apoštolského exarchátu Košice, v stránke ktorej som žiaľ našiel len informatívne údaje o farnosti samotnej, o časoch a miestach sv. Liturgie a o prosbe o príspevok na stavbu farského chrámu. Potešila ma však možnosť poslať mail farárovi o. Michalovi Hospodárovi na adresu oskar@r-net.sk. Tá druhá adresa patrí Saleziánom na Slovensku a vydavateľstvu Don Bosco zároveň. Ďalšie zaujímavosti sú na http://www.frcth.uniba .sk/adsum/adsum.htm, čo je časopis bratislavských bohoslovcov Adsum, alebo i http://www.changenet.sk/erko/homepage/ html/slovensky/rebrik.htm, čo je zase časopis Rebrík. Veľmi zaujímavá je adresa na LUX communication, čo je kresťanské mediálne vydavateľstvo (http://www. lux.sk). Svoju stránku tu má i festival Verím Pane ‘98. Asi som mal smolu, lebo lokálne odkazy, na ktoré mal Lux smerníky, som našiel „Under construction”, teda práve vo výstavbe...Ako by mohol vyzerať náš skromný príspevok do webovského gulášu informácií a názorov? Napríklad moja žienka mi navrhla: „Prečo by naša farnosť nemohla byť online? Predstav si, Braňko,” začala svoj príhovor, „že by titulnú stranu mal rezervovanú pán farár so svojím nedeľným homiletickým príhovorom. Nasledoval by odkaz na činnosti prevádzané farskou radou, či farníkmi – laikmi; ďalej by tam mohla byť mailová diskusia na tému – Čo by sa mohlo zmeniť v našej farnosti k lepšiemu a čím môžem prispieť ja? –, ktorú by korigoval pán farár a zároveň by odpovedal na otázky svojich ovečiek. Alebo stránka s rýchlokurzom vierouky,” skončila Vierka. Musím vám prezradiť, že odvtedy mi vŕta hlavou táto myšlienka. Mám len jeden drobný technický problém. Žial, nemám totiž priamy prístup na web, lebo musím uverejňovať na webe veci cez tretie osoby.Ako by som teda zhrnul katolícku „webmániu” na Slovensku? Mám pocit, že toto médium využívame tak, ako televíziu, či rozhlas, teda veľmi málo. Jestuje síce zopár nadšencov, ktorí obetujú svoj čas a vedomosti na obohatenie iných prostredníctvom tohto média, ale je ich veľmi málo. Príčina tkvie v dvoch problémoch. Prvý je kdesi v nás, v našom kresťanskom povedomí, či sebavedomí a ten druhý je technický. Ide totiž o to, že web je zatiaľ veľmi málo rozšírený u všetkých generácií Slovákov v porovnaní s inými médiami. Našťastie je len otázkou času, kedy tento problém zostane neaktuálny. Do toho času by sme sa mali podľa možností plne zapojiť do práce na budovaní virtuálneho kresťanstva na Slovenskom webe.Braňo Krajčovič