Recenzie

Knihy

Gilbert Keith Chesterton

Co je špatného na světe

Votobia Praha, 1997, 190 strán

Osobnosť veľkého (nielen telom, ale najmä duchom) britského novinára, spisovateľa a filozofa (1874–1936) patrí k najobľúbenejším katolíckym mysliteľom v 20. storočí. Jeho inteligentný štýl, provokatívna až kontroverzná otvorenosť, nečakané pohľady na problém a súvislosti s ním spojené často príjemne prekvapia čitateľa. A niet sa čomu diviť. Novinár, ktorý denne zapĺňal stĺpčeky tých najvýznamnejších britských denníkov a na ich stránkach viedol polemiky s najznámejšími osobnosťami vtedajšieho Anglicka a zároveň autor detektívok, ktorých hlavným hrdinom je katolícky kňaz páter Brown, sa venoval vo svojom diele aj spoločenským problémom a problémom viery (v roku 1922 konvertoval ku katolíckej Cirkvi). Ani pri takýchto vážnych témach mu nechýba zmysel pre humor a efektné využívanie nečakaných paradoxov. V knihe Co je špatného na světe sa Chesterton pozerá optikou „nepohodlných ideálov“ (najmä kresťanských) na humanizmus, imperializmus, feminizmus, pedagogiku, náboženstvo a cirkev či sociálne dopady liberálnej demokracie. Niektoré závery (napr. čo sa týka volebného práva žien) vyvolajú na tvári dnešného čitateľa už len úsmev, ale veľká väčšina Chestertonových postrehov a analýz obstojí aj dnes – 70 rokov po napísaní knihy. Toto dielo by sa pokojne mohlo zaradiť medzi „povinné čítanie“ pre kresťanských politikov a správcov vecí verejných.Na knihe mi však prekážal archaický český preklad z roku 1925 a chýbajúci vysvetlivkový aparát, ktorý by súčasného čitateľa zorientoval v dobových anglických reáliách – mená, udalosti, politické a filozofické smery a.i. Čo ma však zarmucuje podstatne viac, je fakt, že sa Chesterton ešte neudomácnil v slovenských nakladateľstvách. Za posledných 8 rokov vyšla len jedna kniha (aj to nie veľmi charakteristická pre tohoto autora) – Sv. František z Assisi. Ani útla knižôčka od kardinála Korca, propagujúca osobnosť tohoto anglického mysliteľa nepohla stojatými vodami u nás. Ešte že v posledných rokoch v Čechách vychádza každoročne aspoň jeden „klenot“ od tohoto autora. Navyše brnenské nakladateľstvo CDK už druhý rok pripravuje na vydanie Chestertonovu Autobiografiu. Už sa teším…

Michael White

Veda a akty X

Práh, 1997, 224 strán

„Mysteriózny“ seriál Akty X vyvolal aj na Slovensku ohromnú pozornosť. Otázky okolo mimozemšťanov, duchov, strašidiel a rôznych paranormálnych javov zapĺňajú v tomto období nielen televízne obrazovky, ale aj stránky rôznych „populárnych“ časopisov a žurnálov, filmov a sci-fi románov, a v neposlednom rade aj knihy rôznych pseudovedeckých šarlatánov typu Dänikena. Väčšina ľudí sa tým nadchýňa a mnohí už nezlomne veria všetkému, čo sa na tieto témy dočítajú. Pre mnohých bude táto kniha, ktorej autorom je profesor chémie a šéf vedeckého výskumu na Oxfordskej univerzite, asi riadnym prekvapením. M.White je aj významným prispievateľom do britských novín a periodík a úspešným spisovateľom. Jeho záľubou sú životopisy vedcov. Napísal životopisy S.Hawkinga, A.Einsteina, Ch.Darwina, I.Asimova a dokončuje I.Newtona. Kniha Veda a Akty X je o skutočnej vede, ktorá sa skrýva za tajuplným svetom paranormálnych javov a dokazuje, aké neuveriteľné je niekedy aj to, čo rámec vedy vôbec neprekračuje. Michael White sa v tejto knihe fascinujúcim spôsobom zaoberá mimozemšťanmi, telepatiou, posadnutosťou, spontánnym samovznietením človeka a mnohými ďalšími zvláštnymi javmi, ktoré tvoria základy prípadov agentov Muldera a Scullyovej v známom TV seriáli. Čo hovorí sám autor? „Bola by to úžasná zábava, keby jestvovali duchovia. Boli by nesmierne vzrušujúce, keby medzi nami žili mimozemšťania a keby sme s nimi dokázali komunikovať. O čo príjemnejší by bol náš život, keby sme dokázali vo veľkom využívať užitočné telepatické sily. Spontánne samovznietenie ma veľmi neuchvacuje, ale predpovedanie budúcnosti by prišlo celkom vhod, keby sme sa ho naučili správne používať a cestovanie v čase by pre mňa bolo splneným snom. Bohužiaľ, dôkazy vo väčšine prípadov hovoria niečo iné. Ale my napriek všetkému neprestávame dúfať a ja sám nepatrím k tým ľuďom s vedeckým vzdelaním, ktorí úplne zavrhujú paranormálne javy. Je dôležité, aby sme si zachovali otvorenú hlavu, ale aby sme ju zároveň neprestali používať. V žiadnom prípade neprestávajme klásť otázky, podpichujme, pátrajme. Nespúšťajme oči z oblohy. „Ak už pre nič iné, tak preto, že je to okno do večnosti.“ Kniha je skutočne populárno-náučná. Jej čitateľ spolu s autorom prechádza zákutiami fyziky, kvantovej mechaniky, teórie relativity, chémie a biológie. Oprášenie znalostí zo školských lavíc nebude na škodu.Čo ma skutočne šokovalo bol fakt, že pražské nakladateľstvo Práh vydalo knihu v slovenčine. Horšie bolo, že knihu s toľkými chybami (najmä „preklepmi“) som už dlho nedržal v rukách. Myslím si, že na rozdiel od hľadania mimozemšťanov, by nemalo byť problémom nájsť korektora. Takže ak niekto z vašich priateľov či známych začne „šalieť“ za mimozemšťanmi či okultnými silami, táto kniha by mala byť tým najlepším liekom.Roman TarinaPS: Je trochu naškodu celej knihy, že autor, ktorý sa snaží pozerať na rozličné javy pod zorným uhlom dnešných vedeckých poznatkov, nedokáže v sebe potlačiť predsudky a skepticizmus voči všetkému „mimoriadnemu“ a „náboženskému“. A tak sa fyzika a iné exaktné disciplíny stávajú kopetentné riešiť všetky ľudské otázky, s čím sa vôbec nedá súhlasiť.

HRY

Neverhood

The Neverhood™ & DreamWorks Interactive™, 1996

scénar: Douglas TenNaphel, počítačová hra

Požiadavky: Pentium 75 Mhz, 8 MB RAM, 1 MB VGA, SVGA monitor, 4- rychl. CD-ROM, zvuková karta, 10 MB HDD, MS Windows 95.

Možno sa čudujete ako to, že v našom časopise recenzujeme počítačovú hru, keď väčšina z nich má negatívny vplyv na hráčov – deti. Ja sám seba radím medzi odporcov hier preto, že nič „normálne“ sa v tomto odvetví showbiznisu netvorí. Keď som však spustil hru Neverhood (opak slova Everhood – večného kráľovstva), bol som trochu prekvapený orginalitou scén a hudby. Ku podivu nebolo treba nikoho zastreliť, dokopať či zmlátiť. Toto dielo je jasným dôkazom toho, že nie každá hra musí byť hnusná masakra, ale že sa dajú spraviť aj hry, ktoré majú deťom pútavou modernou formou čo povedať. Myslím, že práve toto robí z tejto hry plnohonotné umenie, tak ako umením je kino, hudba, divadlo či obraz.Dobre, ale o čom hra teda je? Autori príbehu sa čiastočne inšpirovali bibliou. Hlavne čo sa týka stvorenia sveta a ľudského zlyhania pri prvom hriechu. Hráč musí používať slobodnú vôľu a rozhodnúť sa medzi dobrým a zlým. Dokonca hra má aj dva konce v závislosti od toho, ako sa rozhodnete. Poďme teraz k deju. Prvotná bytosť, ktorá v tomto svete – Neverhoode existovala bol Otec, o ktorom nám čo to prezradí stena záznamov (kronika Neverhoodu): „Je to bytosť, ktorú nikto nikdy nevidel. Je mimo naše chápanie. Všetci vedia, že Otec tu bol ešte skôr ako bolo tu. Je štastný, veľký a mocný. Žije vo svete, v ktorom nikto nikdy nebol, ale vieme, že je to nádherné miesto, kde sa žije v pokoji a bez smrti. Jediná bytosť, ktorú Otec stvoril je Quater, ktorý je spojivkom medzi všetkými ostatnými tvormi a Otcom. O Otcovi sa nedá nič dozvedieť ináč ako skrze Quatera. Quarter ukoval sedem korún pre sedem bytostí a odišiel z Otcovej blízkosti, aby prekliesnil cestu k novému svetu, kde by mohli jeho synovia žiť. A postupne stvoril sedem bytostí: Ogdilla, Bertberta, Numerona, Ottoborga, Homena, Hoborga a Arvena.“ O každom z nich by sa dala napísať dlhá „rozprávka“, ale to už nie je podstatné. Hlavný hrdina Klayman sa objaví v malej miestnosti a začína objavovať nový svet. Postupne prichádza na to aký je svet okolo neho veselý. Rieši veľa záhad a postupne sa dopátra k veľkému problému tohoto sveta. Zlý Klog uspal Hoborga (jendého zo siedmych synov Quatera, Hoborg znamená Veľké srdce) a vládne Neverhoodu. Je však na Klaymanovi, či Neverhood zachráni. Ak sa mu to podarí, bude odmenený krásnym záverom, ktorý mňa osobne dojal. Nebudem však nič prezrádzať. Príbeh sa odohráva v plastelínovom svete, ktorý bol reálne vytvorený do najmenších detailov. Následne boli všetky scény zosnímané kamerami do digitálnej podoby. Animácie plastelínových postavičiek sú robené pri 15 snímkoch za sekundu. Výsledný produkt vyzerá naozaj veľkolepo a veľmi orginálne. Veď pri výrobe sa spotrebovali tri tony plastelíny! K tomu treba pripočítať fóri, ktorými je hra poprepletaná na každom kroku a výbornú nápaditou hudbou, ktorá je v každej miestnosti iná a dokonca ani po dlhých hodinách hrania človeku nejde na nervy. Je to niečo medzi blues, dixieland a funky. V záverečných titulkoch v poďakovaní ma zaujalo, že Hoborg bol uvedený na prvom mieste, čo chápem ako poďakovanie sa Bohu.Celá hra sa dá prejsť asi za dve a pol hodiny, ale to treba vedieť čo robiť. Priemerne inteligentnému hráčovi by to malo trvať približne 2-3 dni (po 14 hodín denne). Pre tých, ktorý by nevedeli čo ďalej jedna pomôcka: Nápis Bobby nad strojom znamená Blue (modrá), Orange (oranžová), Blue, Blue, Yellow (žltá), to sú farby kryštáľov, ktoré tvoria kód stroja. Pre našinca ešte niečo, treba vedieť aspoň trochu po anglicky.Záverečné upozornenie: Pozor, aby ste pred počítačom nepresedeli príliš dlho. V tomto smere majú hry jednu vážnu nevýhodu: človek pri nich strávi naozaj veľa času, čo sa vám napríklad v kine nemôže stať – po predstavení musíte jednoducho ísť preč.

HUDBA & Multimédia

ATLANTA: Miesto na zemi

audio CD s multimediálnou časťou, 61min 50sec

LUX Comunication & Aurus1997

Atlantu poznáme ako dejisko posledných OH, ktoré boli jednými z najhorších v povojnovej histórii a boli poznačené komercionalizáciou, americkým showbiznisom a bombovými útokmi. Ale aj na Slovensku máme ATLANTU. Pochádza z Lamača v Bratislave a je takým malým slniečkom na nebi našej gospelovej hudby. Na svojich koncertoch rozdáva pohodu a dobrú náladu a vždy dokáže roztancovať a rozšantiť davy svojich fanúšikov. Práve oni dostávajú rok po vyjdení ich druhého albumu Miesto na zemi na MG kazete prekvapenie v podobe čiastočne multimediálneho CD. Je to skutočne na naše pomery „riadna“ hudobná porcia: 20 piesní a viac ako hodina dobrej muziky. Na kazete nájdeme rýchle a melodické veci (Miesto na zemi, Náš svet,..), hravé anglické nápady (One day, Shout alleluja, Catching hilarity), lyrické pomalé skladby, ale aj zaujímavý experiment Because of us s časťou modlitby Otče náš v arabčine. No najpríjemnejším prekvapením pre mňa bol nádherný worship na americký spôsob Father (jediný kúsok, ktorý nie je z dielne Atlanty, ale od Paula Burella), ktorý ukázal ešte netušené rezervy tejto formácie. Čo sa týka textov, Atlanta pomaly vyčerpala studnicu Rúfusovych básní (hlavne Modlitbičky), ale napriek tomu sú na kazete ešte štyri. Sú trochu ťažšie, ale hudobné spracovanie najmä pri Pesničke a Jóbovej samomluve je veľmi pekné. Najhojnejšie textárske zastúpenie majú bratia Kachútovci. Ich texty s jemné, lyrické, plné hľadania a objavovania sú jasne preniknuté Rúfusovskou poetikou. Možno by niekedy neškodila jednoduchšia štylizácia. Správnou cestou sa mi zdá Tulák. Zo 6 anglických textov sa mi najviac páčili dva od Márie Podhradskej (One day a Shout Alleluja), ktoré jednoduchým, veselým až takmer hravým spôsobom chvália Boha. Hudobná stránka tohoto projektu je o poznanie inštrumentálne bohatšia, ako prvý album Dlhý príbeh. Ku gitare a programovaným podkladom Maroša Kachúta pribudol klavír Martina Tomeka a priečna flauta Ivice Encingerovej. Zvuk niektorých piesní obohacuje sláčikové kvarteto, hoboj, saxofón, fúkacia harmonika či akordeón. Ešte keby tak bicie boli živé. Možno ďaľší projekt... Hlasovo sa skupina vyrovnala z odchodom speváčky Maji Vanovčanovej. Kým Dlhý príbeh mal vokálnu stránku bohatšiu ako inštrumentálnu, v Mieste na zemi sú už obe vyvážené, hlavne vďaka pestrejšiemu hudobnému aranžmá.Iste že multimediálna časť je príjemným prekvapením pre fanúšika ATLANTY, ale čakanie na toto CD bolo predsa len pridlhé. Najmä keď bolo vydavateľom avizované už pri vyjdení MG kazety. Navyše počet počítačových fanúšikov, ktorý sú priaznivcami ATLANTY, nebude asi príliš veľký. Čo je však pozitívne, je cena. Veď 250 Sk za 60 minút muziky a multimediálnu časť k tomu je takmer zadarmo. Myslím si, že ATLANTA je skutočne špičkovým slovenským hudobným produktom. Dúfam, že sa podarí dostať túto mimoriadne kvalitnú vizitku tejto formácie aj na trhy za našimi hranicami. Hovorí sa , že druhý album je pre každú skupinu kľúčový. Buď prerazí, alebo upadne do zabudnutia. ATLANTA si touto svojou kazetou našla svoje miesto na zemi. Ba dokonca tento album bol pravdepodobne najlepším slovenským gospelovým projektom roku 1996. A piesne Father či Miesto na zemi sľubujú, že ATLANTA určite ešte nepovedala posledné slovo. Čo však znamená, že cédéčko je multimediálne? Toto slovo určite poznajú ľudia od počítačov. A nie náhodou. S počítačmi totiž multiumédia priamo súvisia. Multimédiálny počítač je taký, ktorý okrem toho, že sa používa na písanie textov, tabuliek, či počítanie, vyludzuje zvuky, zobrazuje animácie, prehráva monológy protagonistov. A multimediálne cédéčko je také, na ktorom po vložení do počítača a po spustení programu sa dajú prehrávať videoklipy, pozerať fotografie, počúvať zvuky, ako keby človek pozeral televízny program. Ba čo viac, tento program sa dá i ovládať a reaguje na to, čo od neho človek chce. V praxi to vyzerá tak, že zasuniete cédéčko do pécéčka, spustíte program a zjaví sa vám hlavná ponuka, tzv. menu. Z nej si vyberiete, čo vás zaujme. Pri Atlante si napríklad môžete prehrať dva videoklipy, ktoré bežali v telke, v Poltóne. Môžete si poprezerať fotografie skupiny, či prečítať si niečo o jednotlivých členoch kapely. V menu sú i prezentácie Lux Communiacationa, Poltónu a ďalších firiem, sponzorov. Dokonca si môžete i prehrať všetky piesne, ktoré sa nachádzajú na CD. Na to, že pre túto multimediálnu prezentáciu na cédéčku nezostalo veľa miesta (asi 70MB), si autori počínali slušne. Tým, že z prezentácie sa dá prehrať celé audio CD, táto multimediálna časť pôsobí bohato. Keď som s prezeraním CD skončil, mal som príjemný pocit z toho, že práve kresťanská kapela sa chopila multimédií k sebazvýrazneniu sa. A môžem potvrdiť, že autori sa dopracovali k pekným výsledkom. Na Slovensku vyšli doteraz tri plne multimediálne kompaktné disky: Peter Nagy, Peter Lipa a myslím že Lucia Vondráčková. Altanta sa radí do tejto konkurencie síce neveľkým dielom, ale zato porovnateľným.

Peter Lipa a jeho cesty

Multimediálne vydavateľstvo KDK, Košice

Na posledných Bratislavský jazzových dňoch som podľahol pokušeniu. Kúpil som si Lipovo multimediálne CD. A neľutujem. O čo vlastne ide?Firme KDK a P. Lipovi sa podarilo spojiť sily a vyprodukovať prezentáciu, ktorá učite poteší každého Lipovho priaznivca. Na tomto projekte pracovali čosi vyše roka. Podarilo sa im zhromaždiť materiál najmä z Lipovho zvuko i fotoarchívu, z archívu STV i archívov hudobných vydavateľstiev. Cédéčko podáva podrobný pohľad na LP, MG i CD tvorbu, spoločenské, sociálne i moderátorské pôsobenie Petra Lipu. Bohatý fotoarchív, zoradený podľa chronológie, či tém, komentovaný navyše samým Lipom, dáva obraz o živote protagonistu. Ďalšou silnou stránkou CD je zvukový archív. Doň sa autorom podarilo vpratať asi sto kompletných skladieb, z toho asi desať videoklipov. Ak chcete, môžte si na niektoré z nich zaspievať karaoke. K niektorým sú i kompletné texty. Prostredie prezentácie je spravené prehľadne. Ikony na spodu obrazovky jasne prezentujú jednotlivé funcie programu. Prezentácia je zamereaná najmä na zvukovú časť. Niektoré videoklipy sú však krátené, čo je na škodu veci. Technicky sa dá vyriešiť tento problém zmenou formátu videa z AVI na MPEG. MPEG formát však nepodporujú všetky počítače (resp. videokarty), preto autori zvolili AVI formát, ktorý danej podmienke vyhovuje a bude fungovať na všetkých počítačoch (t.j. videokartách). Tento dôvod však neobstojí preto, lebo jestvujú programy, emulujúce (nahrádzajúce) starší neúsporný AVI formát novým úspornejším formátom MPEG. Prakticky to znamená, že by sa pri MPEG videoklipoch na CD vošlo viacero dlhších záznamov. Zaráža ma tento fakt i preto, lebo na piesne firma KDK použila zvukový MPEG formát. No nechajme špekulácie a pozrime sa na toto CD ešte z Ďalšieho hľadiska.Autorom sa podarilo šikovne skĺbiť súčasnú multimediálnu techniku s tak citovou a intelektuálnou silou akou jazz je. Toto CD si zaslúži našu pozornosť nielen pre početnosť skladieb, ale i pre zachytenie profesionálneho i súkromného života P. Lipu. O tom, čo povedal, čo prežíva, čo o ňom napísali a povedali iní. Je jednoducho bohaté na všetko, čo ešte o Lipovi neviete. A za cenu cca 900,- Sk sa toto CD vyplatí.

FILM

Zapomenuté světlo

ČR, 1996, réžia: V. Michálek, 105 min

Keď som pri udeľovaní cien Českého leva v televízii (ako možno viete, je to ocenenie, ktorým sa v ČR ohodnocuje filmové umenie – niečo na spôsob slávneho Oscara) zaregistrovala aj nomináciu českého filmu Zapomenuté světlo a s ňou spojené ukážky z filmu, hneď som si povedala, že tento film musím rozhodne vidieť. Mala som preto dva dôvody: jednak zvedavosť na výkon známeho českého herca Bolka Polívku, jednak i samotná téma tohto filmu a jej spracovanie.Nuž teda? Je to príbeh katolíckeho kňaza, ktorý sa v neprajných časoch socializmu (príbeh sa odohráva na jeseň roku 1987) pokúša upraviť rozpadávajúci sa kostol v jednej zapadnutej časkej dedinke. Pochopiteľne, naráža pri tom na silný odpor straníckej mašinérie. No akoby to nestačilo, i vo vlastných radoch nachádza takých (vysokých cirkevných hodnostárov, spriahnutých so štátom), ktorí mu podrážajú nohy a bránia mu v splnení jeho morálnych a kňazských povinností.Pri rozbore obsahu tohto filmového diela môžeme v podstate vychádzať z dvoch rovín.Prvá rovina v sebe skrýva akýsi „vyšší“ filozofický obsah. Je to boj, ktorý vedie farár Ján Hollý za „svoj posledný kostol“ (pretože predstavitelia strany zastávajú heslo – „Podľa zákonov prírody, všetko čo chátra a zaniká sa má nechať zaniknúť.“), no nielen zaň. Je to predovšetkým boj za slobodu a právo každého človeka slobodne môcť vyznávať svoje náboženstvo.Druhá rovina je rýdzo ľudského charakteru. Vykresľuje Jánov vzťah k obyvateľom miestnej dedinky, majmä Jánovo priateľstvo so židovským sochárom Klímom a s vydatou ženou – Mariankou, ktorá pomaly ummiera na rakovinu. Ján sa ocitá v ťažkom psychickom položení. Je zúfalý z pocitu svojej bezmocnosti – bezmocnosti z morálneho boja s byrokraciou všemohúceho a cynického totalitného režimu i so smrťou, ktorá pomaly, no neúprosne vrhá svoj tieň na život jednej prostej ženy s láskavým a milujúcim srdcom.Film je podfarbený príjemnou hudbou, môžeme v ňom vidieť pôvodné zábery, zachytávajúce krajinu v prírode i obrazy spoločenskej doby, ktoré na diváka zapôsobia výrazne symbolicky. Veľmi zaujímavé sa mi videli sny a príhody, ktoré sa farárovi Hollému prisnili, či prihodili a ktoré následne vyrozprával veriacim pri svojich kázňach (napr. sen, v ktorom Ján vstúpil do kostola a uvidel Boha modliť sa v lavici. Boh sa zrazu otočil, zbadal ho a nadšene vykríkol : „Hľa človek!“. Ján sa ho spýtal, prečo sa čuduje, veď ho sám stvoril. A Boh mu odpovedal, že už tak dlho žiadneho človeka nevidel, že prestal veriť v jeho existenciu. No zbadajúc Jána môže teraz s istotou povedať, že človek existuje, pretože ho stretol. Nemyslíte, že tento sen má aj nám veľa čo povedať?)Mimochodom, čo sa týka hereckého podania hlavného protagonistu, musím skonštatovať, že Bolek si dal na svojej úlohe záležať, veď napokon bol za ňu ocenený práve Českým levom za najlepší hlavný mužský herecký výkon.Jedna vec ma však na filme trocha sklamala. Po vzhliadnutí Zapomenutého světla som si opäť položila otázku, kedy už konečne uvidí film, ktorý ukáže ľuďom (i napriek všetkým protiargumentom) pravú podstatu cirkvi – totiž každodennú službu lásky blížnemu – pretože i z úst hlavného hrdinu odzneli veľakrát vo filme slová, ktoré by skutočný kňaz nikdy nemal povedať.Zároveň si uvedomujem, že v takej dobe, akou socializmus bol, bolo pre kňazov iste nesmierne obtiažne, ostať pravými služobníkmi Božími. Nuž tak či tak, je to hlboký ľudský príbeh vykresľujúci zopár pekných duší bez predsudkov a ak sa nebudete vedieť rozhodnúť, či ísť napr. na Muži v čiernom, alebo Zapomenuté světlo, rozhodne ani chvíľku neváhajte.