Páter Bubák po absolvovaní CMBF UK ešte za totality pôsobil v pastorácii. Počas štúdii tajne vstúpil do Spoločnosti Božieho slova (verbisti), v 1988 odišiel do zahraničia. Pôsobil v USA. V 1993 sa vrátil na Slovensko. Jeho omše v kostole sv. Ladislava v Bratislave sa stali veľmi obľúbené zvlášť medzi mladými ľuďmi. Preto sa okrem pedagogických aktivít (prednáša na CMBF UK) začal venovať aj vysokoškolákom. Od roku 1996 začal slúžiť nedeľné sv. omše pre vysokoškolákov v UNIC klube v študentskom mestečku v Mlynskej doline. V tomto roku bol poverený správou prvého študentského pastoračného centra, ktoré bude dané do prevádzky v januári 1998 na internáte Ľ. Štúra v Mlynskej doline.

Nové Dimenzie: Kedy a u koho sa zrodil nápad, aby nedeľné stretnutia pri sv. omši v klube UNIC prerástli, obrazne povedané, do trvalej prítomnosti Ježiša na bratislavských internátoch?

Milan Bubák: Tento nápad nie je ani z Bratislavy, ani zo Slovenska, ale je to skutočnosť, ktorá má svoje miesto v celosvetovej Cirkvi. Pastorácie univerzitných študentov má iné špecifiká na katolíckych univerzitách a iné na štátnych univerzitách. Každopádne aj na štátnych vysokých školách má mať Cirkev svoje miesto. Veď ich navštevuje vysoké percento katolíkov, zvlášť na Slovensku. Ak má byť Cirkev prítomná na týchto školách, potom sa samozrejme predpokladá, že tam bude prítomný kňaz, miestnosť na stretávanie, v najlepšom prípade aj so stálou prítomnosťou eucharistického Krista.      Iniciatíva v tomto prípade vyšla od samotných študentov. Na jej základe som začal slúžiť nedeľné sv. omše v UNICu v marci 1996, ale postupom času som videl, že je treba komplexnejšiu a systematickejšiu prácu na tomto poli. Jednoducho, študentom je treba pomôcť vo viacerých oblastiach a tu má svoje nezastupiteľné miesto kaplnka s prítomnosťou Ježiša.

ND: Ako to bude s prítomnosťou kňaza v tomto pastoračnom centre, bude tu permanentne prítomný ako farár vo svojej farnosti?

MB: V podstate predpokladáme, že kňaz bude denne prítomný a k dispozícii pre študentov. Či tu bude aj bývať, to ešte zatiaľ nie je jasné. Mnoho vecí je stále v štádiu zrodu.

ND: Čo by malo byť hlavnou náplňou pastoračného centra?

MB: Základnou prioritou je sv. omša a Eucharistia. Práve ona tvorí Cirkev, konštituuje každé kresťanské spoločenstvo. Či už je to diecéza, farnosť, alebo naše pastoračné centrum, sv. omša musí mať svoje pevné miesto. Ďalej je to, pochopiteľne, vysluhovanie sviatostí, predovšetkým sviatosti zmierenia – spovede, ale v menšej miere aj iných sviatostí. Veď mnohí vysokoškoláci ešte len hľadajú cestu k Bohu, chceme im tu dať možnosť prípravy na sviatosi krstu, birmovania, možno aj manželstva. Štatút univerzitného centra, ktorý schválil otec arcibiskup, dáva totiž možnosť, aby sa v individuálnych prípadoch tieto sviatosti mohli vysluhovať. No a potom duchovné obnovy, uvidíme ako často, možno raz do mesiaca... Chceme sa snažiť aj o formáciu vysokoškoláka, ako kresťana – laika a profesionála vo svojom odbore. Aby dokázal dať dohromady svoju profesionálnu formáciu so svojim presvedčením. Takže by nemali chýbať ani prednášky odborného charakteru, z pohľadu popredných kresťanských osobností v daných oblastiach. Nebudeme sa vyhýbať ani koncertom, či divadlu. Nemala by chýbať ani taká záležitosť, ako je napríklad čajovňa. Teda miesto, kde by sa v príjemnom prostredí mohli študenti stretávať vo svojom voľnom čase, vypiť šálku čaju prečítať si čosi, či len tak sa pozhovárať medzi sebou. Ale všetko to ešte nie je úplne jasné. V tomto momente sa skôr držíme starého španielskeho príslovia: „Vykroč pútnik, a cesta sa ti ukáže, keď budeš kráčať.“ Jednoducho cítime, že treba vykročiť a ako táto cesta bude vyzerať, ukáže budúcnosť a sám Pán.

ND: Bude toto pastoračné centrum konkurenciou pre tie klasické VŠ kluby, ako sú na Mlynoch napr. ELAM či UNIC ?

MB: Nie. Nemalo by tu ísť o konkurenciu. Skôr o spoluprácu. No v istom zmysle budeme alternatívou trávenia voľného času a rozvoja osobnosti. Všetko záleží na vizií, podľa ktorej si každý klub zostavuje svoj program. No a my budeme mať tiež svoju víziu. Bude to vízia kresťanská a podľa nej sa budeme snažiť vytvoriť program pastoračného centra, s tak širokou ponukou, ako to len bude možné.

ND: Aký je vlastne rozdiel medzi pastoračným centrom a farnosťou?

MB: Farnosť je presne ustanovená jednotka v rámci cirkevnej štruktúry, ktorá má vymedzený geografický priestor, má svoj kostol. Každá farnosť na čele s farárom by mala presne poznať svojich členov, svoje rodiny, mať stále spoločenstvo pri slávení Eucharistie a zároveň sprevádzať ľudí, ktorí sú vo farnosti v ich kresťanskom raste od kolísky až po hrob, ako sa hovorí. Poskytovať im uspokojenie všetkých potrieb, ktoré majú pri snahe o svoj duchovný rast.    Pastoračné centrum nie je takouto jednotkou. Študenti každý rok prichádzajú a odchádzajú, geografický tiež nie je vymedzený, veď vysokoškoláci nie sú len na Mlynoch. A navyše aj toto miesto patrí vlastne do farnosti Karlova Ves. Aj s uspokojovaním všetkých duchovných potrieb to nie je úplne porovnateľné s farnosťou. Nebudeme mať napríklad matriku, podľa štatútu sa tu bude treba naviazať na miestnu farnosť Karlova Ves.     Kódex kanonického práva síce počíta aj s vysokoškolskými farnosťami a možno to aj časom k tomuto stavu dôjde.

ND: Ako je to s financiami? Neuvažovalo sa pri množstve zbierok na rôzne ciele vypísať aj celoslovenskú zbierku na financovanie tohto centra, či VŠ pastoračných centier aj v iných mestách Slovenska?

MB: To je vec, ktorú by musela riešiť vyššia inštitúcia, ako sú otcovia biskupi, či KBS. Ja som zatiaľ neuvažoval o takomto celoslovenskom riešení, hoci peniaze nám veľmi treba. Riešili sme to tak, že sme rozposlali listy všetkým kňazom Slovenska, ktorí podľa svojho vlastného uváženia mohli prispieť. Veď ide o študentov z celého Slovenska. Niektorí odpovedali, niektorí prispeli (asi 10%), niektorí dokonca značnými čiastkami (najmä bratislavskí kňazi). Nechávame to však na vlastné rozhodnutie každého. Veď príprava tohto pastoračného centra sa propagovala nielen tým rozposlaným listom po farách, ale aj v Katolíckych novinách, televízii a malo by sa to objaviť aj v iných médiach. Každý nech odpovie na túto výzvu ako uzná za vhodné.    Ale v každom prípade financie veľmi potrebujeme. Veď mi teraz nemáme žiadny oficiálny pravidelný príjem a v budúcnosti ho tiež mať nebudeme. Študenti nemajú na to, aby mohli vydržiavať toto centrum. Tu to nie je tak, ako v normálnej farnosti, kde keď sa stavia kostol, či fara, tak farníci prispievajú, ako môžu. Preto sa musíme obracať na iné inštitúcie a ľudí. Tu je všetko postavené na viere, že Pán sa postará, keď nám poslal túto myšlienku.

ND: Kedy začne pastoračné centrum v Mlynskej doline svoju činnosť?

MB: Keď sa nám ho podarí dokončiť, lebo teraz tam prebiehajú rekonštrukčné práce (ide o jedáleň ŠD Ľ.Štúra – pozn.red.). Chceli by sme ho otvoriť 29. januára. Či sa nám to podarí to ja neviem, to vie len Pán Boh. Ale verím, že to stihneme. Bude záležať od pomoci, najmä tej finančnej.

ND: Z roka na rok pribúda mladých na ľudí na pondelkových vysokoškolských „osmičkách“ v Jezuitskom kostole, na akademických dňoch v Banskej Bystrici, na európskych Taizé stretnutiach, či gospelových festivaloch. No mimo týchto „masoviek“ je mladých kresťanov vidieť a cítiť v spoločnosti veľmi málo. Čo s tým?

MB: Toto je naozaj problém. Myslím, že sú to pozostatky ešte z čias, keď sme sa museli ukrývať a robiť veci, ktoré neboli až tak veľmi nápadné. No a tak sa to prenieslo aj do našich čias. Nielen u mladých ľudí, ale všeobecne. Katolíci laici boli ľudia, ktorí radšej sa nedali poznať. Bolo to nebezpečné. Ale v normálnych pomeroch cirkev musí byť viditeľná alebo aspoň cítiteľná. Takže viera by nutne mala vyústiť aj do sociálnej angažovanosti, či už na poli humanitnom, alebo spoločenskom. Myslím si, že v tomto smere treba zrejme usmerňovať vývoj a rast mladých ľudí vo viere, aby ich „stretká“ neboli zamerané len na rozhovory, modlitbu, alebo biblické úvahy a podobne, čo je samozrejme veľmi dobré a nutné, ale aby to všetko viedlo práve do vonkajšej sociálnej angažovanosti.

ND: Čo by ste poradili nášmu časopisu? Veď do vekovej kategórie, ktorú chceme oslovovať, patria aj vysokoškoláci, teda tí, ktorým aj Vy venujete svoj záujem a aktivitu.

MB: V prvom rade som rád, že vznikol. Je to úžasná vec, že je tu takéto fórum. Po druhé: dať priestor vysokoškolákom, aby sa tu mohli aj sami vyjadrovať alebo prejaviť svojimi príspevkami. A po tretie: tí, ktorí ho majú na starosti, by mali byť zameraní najmä na počúvanie, lebo to je asi podstata pastorácie v Cirkvi. Keď hovoríme, najprv musíme počúvať, aby sme mierili presne. To znamená, že tí, ktorí tento časopis tvoria, musia byť v obraze, aby vedeli, pre koho píšu, čo tí ľudia prežívajú, čo ich trápi, o čo sa chcú deliť, v čom potrebujú pomoc, či radu. No a samozrejme, aby to čo píšu, alebo prezentujú, bolo orientované naozaj kresťansky. Aby tam bolo cítiť, že je tu vždy riešenie, ktoré je nad všetky iné riešenia a tým je Ježiš Kristus.

ND: Ďakujeme za rozhovor.

<zhováral sa Peter Pašuth>