Drogy A čo ďalej?

Drogy A čo ďalej?
Narastajúci výskyt závislostí rôzneho druhu v našej spoločnosti a to najmä medzi adolescentmi ohrozuje zdravie národa, jeho morálny vývin a stabilitu budúcej spoločnosti. Epidemiológia závislých od drog na Slovensku z roka na rok stúpa, hlavne v nízkych vekových skupinách.
Trochu štatistiky: V roku 1994 bolo na Slovensku evidovaných 6 detí 78 mladých v roku 1997 už 22 detí a 132 mladých. Na klinike detskej psychiatrie v Bratislave bolo za desať rokov (1985 - 1995) preliečených 47 pacientov - 17 dievčat a 30 chlapcov pre nealkoholickú toxikomániu. Za rok 1997 bolo na tej istej klinike preliečených 38 závislých od drog - 16 dievčat, 22 chlapcov (Škodáček, 1997).
Odborníci tento nárast dávajú do kontextu krízy spoločnosti, ale je spôsobený aj ľahkou dostupnosťou drog, tiež poruchami sociálneho učenia a celkovou zmenou funkcie rodiny. J. Peroitis a kol. (1995) uvádza niekoľko teórií, ktorými zdôvodňuje experimentovanie s drogami; a zároveň hovorí o týchto predikčných faktoroch „rizikových adolescentov“:

Odmietanie konvenčných noriem,
Prežívanie sociálneho odcudzenia,
Orientácia na hedonistický spôsob života,
Opozičné a rebelujúce správanie v rodine,
Túžba po nezávislom spôsobe života,
Nezáujem o dosiahnutie úspechu v škole,
Vzťah k delikvencii.

Medzi ohrozených mladých patria i tí, čo majú rodičov konzumentov alkoholu, alebo toxikomanov, čo majú iba jedného rodiča, alebo vzťahy v rodine sú konfliktné. Rizikové sú deti vyrastajúce v detských domovoch, tie čo boli v detstve liečené pre poruchy správania, alebo sa dopúšťali delikventných činov.
Prokopčákovej výskum (1997) ukazuje, že adolescenti, ktorí užívali drogu (1765 sledovaných), mali chudobné vzťahy s rodičmi, slabé sociálne interakcie s rovesníkmi, konflikty so školou a asociálne správanie. Častejšie sa u nich vyskytovali depresívne - anxiozne stavy, nízke sebavedomie, subjektívny pocit nepochopenia a neprijímania zo strany okolia.

Ďalšie skutočnosti
Slovensko sa stalo tranzitnou krajinou „balkánskej a afganskej cesty“ pričom dôsledky si najviac odnáša Bratislava (má asi 7000 závislých od tvrdých drog; Okruhlica, 1994).
Alkohol a cigarety sú najprístupnejšími a najtolerovanejšími drogami v našej kultúre. Už si takmer nevšímame, že deti sú týmto vplyvom vystavené hlavne v rodine. Rodičia podceňujú nebezpečenstvo plynúce z ich príkladu, tiež zistené experimentovanie s drogou u ich dieťaťa. Zvedavosť, naivita, nuda, život bez hodnotovej orientácie, konzumný spôsob života, tlak trhovej ekonomiky i módne prúdy prispievajú a podporujú šírenie drogovej závislosti. Rodiny rozídené za prácou takmer nesledujú trávenie voľného času svojich detí a ešte menej komunikujú o ich citových vzťahoch a potrebách.

Dôsledky
sa odtraňujú ťažko a často ich nemožno napraviť. Ide o nárast rôznych duševných porúch a ochorení, výskyt hepatitídy, AIDS, iných somatických komplikácií. Dnes sa ukazuje, že fajčenie marihuany provokuje vznik schizofrénie, alebo inej psychickej poruchy. Nevyzrelosť metabolických procesov v adolescencii podporuje rýchlejšiu fixáciu toxikománie. Niekedy ani nákladná zdravotnícka starostlivosť nie je úspešná. Adolescenti sú nekritickí a odmietajú liečbu, dokonca si zámerne poškodzujú zdravie (suicídia). Neraz sa stávajú členmi rôznych siekt New Age, Hare Krišna, Satanisti a vyznávajú filozofiu smrti.
Je prevencia východiskom?
Prevenciu rozumieme jako súbor opatrení a intervencií, zameraných na predídenie negatívnych javov, ktoré ohrozujú človeka. Pesimisti hovoria, že prevencia v drogovej závislosti je celkom neúspešná, a preto volajú po legalizácii drog (Zábranský, 1997).
Optimisti sú za odborne vedenú prevenciu, ktorá musí vplývať na prostredie, na životné podmienky, aby sa vytvorili zdravšie normy a vývojové trendy. Má byť zameraná na celú populáciu, selektívne na subpopuláciu v podmienkach vysokého rizika (deti alkoholikov alebo narkomanov), špecificky a veľmi odborne na jednotlivcov tam, kde sa už prejavujú určité sympómy (učni, ktorí fajčia, pijú; vojaci na prezenčnej službe; pacienti po prvej hospitalizácii).
Už aj na Slovensku existuje veľa preventívnych programov, ktoré najčastejšie poznáme pod názvom „Peer“ programy a prebiehajú na školách. Oboznamujú učiteľov, školia šikovných žiakov, aby pôsobili na svojich rovesníkov a títo pripravujú rôzne programy, výstavy a kluby. Niektoré školy môžu slúžiť ako metodické strediská pre výuku na prevenciu závislostí. Pri tvorbe programu sú zohľadňované špecifiká adolescentného veku. Program pomáha formovať postoje, správanie, sociálne zručnosti a komunikáciu tak, aby mladý človek nepodľahol tlaku „drog vo svete“.
Študenti Trnavskej univerzity (poslucháči psychológie) formulovali vo svojich prácach potrebu primárnej prevencie, kde na prvé miesto kládli rodinu a dobré vzťahy, kde je základom láska a porozumenie. Rodičia musia mať pochopenie pre „drobné“ problémy dospievajúcich a majú mať aj čas pre ich potreby. Pri tejto vete mi napadá príbeh z Petržalky, kde dieťa žiadalo, aby bolo vypočuté rodičom. Matka, ktorá pozerala televíziu, nereagovala na prosbu, druhýkrát dieťa okríkla a otec pokojne fajčil - vzápätí mladý človek vyskočil z okna.
Všetci by sme mali podporovať a vytvárať možnosti na rozvoj talentov, či už cez záujmové krúžky, školy umenia, súťaživé športové programy a trávenia voľného času v prírode. Chýbajú nám dráhy pre cyklistov, ihriská pre futbalistov a i. Mali by sme pomáhať mladým objavovať ich identitu, hľadať spoločne zmysel ich života aj ich vlastnú hodnotu. A napokon nezabudnúť aj na „deravú“ legislatívu a sprísnenie opatrení pre dílerov. Tu je dosť práce pre nás všetkých.
Môže sa stať, že ak budeme ľahostajní k tomuto problému, staneme sa obeťou nadrogovaného mladíka v jeho agresívnom konaní, alebo budeme okradnutí o majetok, či financie, ktoré tak veľmi potrebujú drogovo závislí.

Čo don Boscov preventívny systém?
Je veľmi užitočný, hoc sme ešte neobjavili jeho pravú podstatu. Určený je pre všetkých mladých, osobitne pre tých „najchudobnejších“ aj v duchovnej podstate. Zahrňuje teda aj túto mládež. V začiatkoch by sme si mali všímať rizikových jednotlivcov a preventívne ich vyťahovať z nudy a záhaľky. Navštevovať rodiny, kde sa veľa fajčí a pije. Tieto deti učiť práci a dobrej zábave, zaujímať sa o ich svet a podporovať sebavedomie, zaradiť do nejakých krúžkov, v ktorých preukážu svoje schopnosti. Povzbudzovať ich k dobrému, učiť sa s nimi, aby dosahovali lepšie školské výsledky. Viesť ich k duchovnému životu, odhaliť im krásu modlitby a spojenia sa s Bohom. Učiť ich hodnotám a premietať im diapozitívy či filmy osobností, ktoré pre svet čosi znamenali. Konfrontovať ich názory, prečítané časopisy či videné filmy z televízie, z kina. Rozpoznávať dobro od zla a formovať ich sebavedomie, a to aj v takých maličkostiach, ako je poctivosť v hre, zrieknutie sa niečoho v prospech iných, učenie sa poriadku apod. A nadovšetko rozvíjať tvorivosť, aby v nej mladý človek objavil seba a mal radosť tvoriť pre iných.
Judita S., foro: Martina Fabianová
Použitá literatúra: Národný program proti drogám, 1995, Slov. republika Prokopčáková A.: Symptómy malaadjustácie u adolescentov a drogy. Studia psychologica, 39, 1997. č.3 Šteliar I., Nociar A.: Správa pre Radu Európy, 1996, Ústav zdrav. štatistiky, Bratislava Škodáček I.: Toxikománia u detí a mládeže z hľadiska pedopsychiatra, 1997, prednáška IVZ Zábranský T.: Racionální protidrogová politika, Votabia, 1997