-
|
- Opakovanie skúšky zo života
-
Náš život
je ako dlhá cesta. Raz na nej svieti slnko, ktoré nás svojimi lúčmi zohrieva, inokedy
fúka silný vietor a my sa nemôžeme ani len nadýchnuť. Naša cesta nie je izolovaná
ani pustá. Stretávame na nej veľa ľudí a záleží na nás, s kým sa rozhodneme
kráčať životom. Človek nemôže žiť sám. Je stvorený, aby vytváral spoločenstvo
s inými ľuďmi. Ale sme len ľudia a robíme chyby. Nie každá odbočka na životných
križovatkách je správna, hoci sa nám na začiatku zdá byť príjemnou a lákavou. Po
čase niekedy prídeme na to, že nemá cieľ, zo dňa na deň nám ubúda síl. Každý
človek má právo na omyl, ale niektoré nás stoja až príliš mnoho. Čo s nami? Mali
by sme chytiť ruku, ktorá nám chce pomôcť dostať sa naspäť na hlavnú cestu a
povedať "áno" návrhu na opakovanie skúšky zo života. Takouto pomocnou
rukou pre drogovo závislých ľudí sú resocializačné zariadenia.
V jednom dome, ktorý je len tri minúty vzdialený od najrušnejších ulíc Bratislavy,
a predsa tak ďaleko od nášho „sveta“, sídli resocializačno - terapeutické
zariadenie Retest. Bolo zriadené pre pomoc ľuďom, ktorí sa stali závislými na
psychoaktívnych látkach, ako sú heroín, kokaín, lieky, alkohol, a chcú sa zaradiť
do normálneho života. Retest vznikol v roku 1997 a jeho riaditeľom je PhDr. Peter
Šulák, ktorý už niekoľko rokov pracuje v odbore klinickej psychológie.
Pri
otváraní inštitúcie ju P. Milan Bubák nazval Domom nádeje. Krédom jej zakladateľov
je pomôcť ľuďom, ktorí sa chcú oslobodiť od drogy a začať žiť zdravým
spôsobom života. Retest je sociálnym zariadením, ktoré nasleduje po absolvovaní
základnej detoxikačnej klinickej liečby. Klienti už nemajú fyzické krízy, ale po
psychickej stránke by ešte nezvládli návrat do plnohodnotného života a hrozila by
recidíva. Základnou podmienkou na prijatie nového klienta do strediska je absolvovanie
strednedobej liečby (12 - 15 týždňov) na lôžkovom oddelení, zaoberajúcom sa
liečbou závislostí na psychotropných látkach. Nový klient musí predložiť doklad o
absolvovaní takejto liečby, musí dokázať, že je čistý od drogy (močový test),
musí byť poistený a práceschopný, aby sa mohol zúčastňovať pracovnej terapie,
prípadne sa neskôr zamestnať. Klienti Retest-u preukazujú schopnosť platiť poplatok
za stravu a ubytovanie (jeden deň stojí klienta 100,- Sk: 60,- Sk strava a 40,- Sk soc.
služby). Najdôležitejšou podmienkou prijatia je však ochota podriadiť sa
komunitnému režimu. V stredisku je zavedený pevný denný program. O šiestej ráno je
budíček, potom nasledujú raňajky, dopoludňajšie stretnutie v komunite a pracovná
terapia, ktorá pokračuje i popoludní. Po osobnom voľne prebieha spoločná terapia,
pravidelné stretnutia s rodinnými príslušníkmi a terapeutmi. Raz týždenne sa
stretávajú vo voľnej tribúne všetci členovia komunity, aby diskutovali o problémoch
súvisiacich s činnosťou a životom ich spoločenstva. Na týchto stretnutiach
využívajú bežné skupinové psychiatricko-terapeutické metódy, na ktorých klienti
sami autenticky vystupujú s prežívaním vlastných pocitov v rôznych situáciách a
vzájomných vzťahoch. Prežívajú podobné situácie ako ich poznajú z rodinného
prostredia a pri chybných javoch majú možnosť prekonzultovať spätnú väzbu s
psychoterapeutom. Ak klienti prejavia záujem o duchovný rozhovor, komunita spolupracuje
so Spoločnosťou Božieho Slova (SVD) a klienti môžu navštevovať sv. omše v kostole
na Miletičovej ulici. „Sme otvorení i pre spoluprácu s nekatolíckymi cirkvami,
veľmi dobré kontakty máme s Cirkvou evanjelického vyznania.“- poznamenáva PhDr.
Šulák.
Po príchode do Retestu sú klienti umiestnení na izolačke, kde 3-5 dní vypracúvajú
svoj veľký životopis, v ktorom sa zamýšľajú nad svojím doterajším životom,
hodnotia ho, zvažujú, prečo prišli do komunity a čo od pobytu očakávajú. Potom ho
na komunitnom stretnutí prečítajú a spoločenstvo hlasovaním rozhodne o prijatí
alebo neprijatí nového člena. Ešte sa nestalo, aby komunita niekoho neprijala, ale
niektorí klienti po porušení poriadku, alebo odmietnutí abstinencie od drogy boli
vylúčení, a museli odísť.
Prvé
tri mesiace tzv. krantény sú pre klientov úvodnou fázou, obdobím, keď sa adaptujú
na nové prostredie a hľadajú si svoje miesto v komunite. Čas, keď majú možnosť
veľmi intenzívne premýšľať o sebe a svojom doterajšom živote a zamerať seba
samého do budúcnosti. Zároveň je to i izolácia pred svetom, ktorou ich chránime od
negatívnemu vplyvu okolia, pretože naše stredisko pracuje v podmienkach veľkomesta a
je veľmi zraniteľné. Neďaleko sú domy dílerov drog. V našom okolí sa pohybujú
ľudia, ktorí aktívne užívajú drogy a konfrontáciu s týmto prostredím v prvom
období považujeme za ohrozujúcu. Po troch mesiacoch karantény, môže ísť klient
dvakrát za mesiac na vychádzku domov, potom trikrát do mesiaca a nakoniec môže
chodiť na individuálne prechádzky počas týždňa v čase osobného voľna s tým, že
sa naďalej zúčastňuje všetkých terapeutických aktivít a okrem toho musí raz za
štvrť roka venovať víkend potrebám komunity. Po uplynutí karantény majú možnosť
nájsť si zamestnanie mimo komunity, ale zároveň to musí byť prostredie, ktoré
podporuje jeho ďalší rozvoj. Teda to nemôže byť práca, kde sa predáva alkohol,
alebo práca s liekmi, kde by boli nočné služby, atď. Naši klienti pracujú v
skladoch, ako kuchári, alebo robotníci na stavbách.
Resocializácia trvá približne 14 až 24 týždňov. V súčasnosti (december 1998)
máme 14 klientov, ktorých priemerný vek je 25 rokov.“ - uzatvára riaditeľ Peter
Šulák.
- pripravila Martina Fabianová
- Pohľad očami „klientov“
Fero (32):
Alkohol, neskôr lieky, sedatíva a omamné látky ho pripravili o rodinu, peniaze, byt.
Až keď ho vlastná sestra nepozvala na svadbu a druhá s ním úplne prerušila kontakt,
uvedomil si, že so sebou musí niečo robiť. Rozhodol sa pre liečenie a po dvoch
neúspešných pokusoch hovorí: „Poslednú šancu, ktorá by mi pomohla zmeniť môj
život mám asi teraz. Retest sa nás snaží nasmerovať tak, aby sme sa naučili
fungovať v bežnom živote, chodiť do práce, zdravo sa stravovať a žiť, dodržiavať
určité pravidlá. Som rád, že som dostal šancu začať odznova, pretvoriť svoj
život a nájsť nové hodnoty.“ O dôležitosti resocializačných zariadení po
detoxikačnej klinickej liečbe dodáva: „Vypustíš koňa z ohrady, rozbehne sa a
vbehne priamo pod auto. Málo ľudí si uvedomuje, že závislosť je choroba. Myslím si,
že verejnosť by mala namiesto financovania reklamy na alkohol sústrediť na osvetu boja
proti drogám.“
Ivana (22):
Po liečení zo závislosti na heroíne v Pezinku sa už piaty mesiac resocializuje v
Reteste. „Učím sa spoznávať samu seba, lebo tri mesiace liečenia na to nestačia.
Vonku by som ešte nedokázala žiť normálne, a tak sa podriaďujem. Musím si
zvyknúť, že svet sa nebude točiť okolo mňa.“ Na otázku ako vníma drogovú
prevenciu u nás a čo by si predstavovala zmeniť na nej odpovedala: „Prevencia je
nulová. Zariadenia na liečbu drogovej závislosti sú slabo vybavené a trojmesačná
liečba nestačí. Takisto zákon. Polícia chytá narkomanov, ale dílery si chodia po
slobode a nič sa im nestane. Spoločnosť je veľmi slabo informovaná a narkomana je
vždy najľahšie odsúdiť, že je to asociál a niekoho takého by bolo najlepšie hneď
zastreliť. Podľa mňa každý človek má svoju hodnotu a ľuďom stačí dať druhú
šancu a dokážu napraviť chybu, ktorú urobili.“
|