Opakovanie skúšky zo života
 
Náš život je ako dlhá cesta. Raz na nej svieti slnko, ktoré nás svojimi lúčmi zohrieva, inokedy fúka silný vietor a my sa nemôžeme ani len nadýchnuť. Naša cesta nie je izolovaná ani pustá. Stretávame na nej veľa ľudí a záleží na nás, s kým sa rozhodneme kráčať životom. Človek nemôže žiť sám. Je stvorený, aby vytváral spoločenstvo s inými ľuďmi. Ale sme len ľudia a robíme chyby. Nie každá odbočka na životných križovatkách je správna, hoci sa nám na začiatku zdá byť príjemnou a lákavou. Po čase niekedy prídeme na to, že nemá cieľ, zo dňa na deň nám ubúda síl. Každý človek má právo na omyl, ale niektoré nás stoja až príliš mnoho. Čo s nami? Mali by sme chytiť ruku, ktorá nám chce pomôcť dostať sa naspäť na hlavnú cestu a povedať "áno" návrhu na opakovanie skúšky zo života. Takouto pomocnou rukou pre drogovo závislých ľudí sú resocializačné zariadenia.

V jednom dome, ktorý je len tri minúty vzdialený od najrušnejších ulíc Bratislavy, a predsa tak ďaleko od nášho „sveta“, sídli resocializačno - terapeutické zariadenie Retest. Bolo zriadené pre pomoc ľuďom, ktorí sa stali závislými na psychoaktívnych látkach, ako sú heroín, kokaín, lieky, alkohol, a chcú sa zaradiť do normálneho života. Retest vznikol v roku 1997 a jeho riaditeľom je PhDr. Peter Šulák, ktorý už niekoľko rokov pracuje v odbore klinickej psychológie.

Pri otváraní inštitúcie ju P. Milan Bubák nazval Domom nádeje. Krédom jej zakladateľov je pomôcť ľuďom, ktorí sa chcú oslobodiť od drogy a začať žiť zdravým spôsobom života. Retest je sociálnym zariadením, ktoré nasleduje po absolvovaní základnej detoxikačnej klinickej liečby. Klienti už nemajú fyzické krízy, ale po psychickej stránke by ešte nezvládli návrat do plnohodnotného života a hrozila by recidíva. Základnou podmienkou na prijatie nového klienta do strediska je absolvovanie strednedobej liečby (12 - 15 týždňov) na lôžkovom oddelení, zaoberajúcom sa liečbou závislostí na psychotropných látkach. Nový klient musí predložiť doklad o absolvovaní takejto liečby, musí dokázať, že je čistý od drogy (močový test), musí byť poistený a práceschopný, aby sa mohol zúčastňovať pracovnej terapie, prípadne sa neskôr zamestnať. Klienti Retest-u preukazujú schopnosť platiť poplatok za stravu a ubytovanie (jeden deň stojí klienta 100,- Sk: 60,- Sk strava a 40,- Sk soc. služby). Najdôležitejšou podmienkou prijatia je však ochota podriadiť sa komunitnému režimu. V stredisku je zavedený pevný denný program. O šiestej ráno je budíček, potom nasledujú raňajky, dopoludňajšie stretnutie v komunite a pracovná terapia, ktorá pokračuje i popoludní. Po osobnom voľne prebieha spoločná terapia, pravidelné stretnutia s rodinnými príslušníkmi a terapeutmi. Raz týždenne sa stretávajú vo voľnej tribúne všetci členovia komunity, aby diskutovali o problémoch súvisiacich s činnosťou a životom ich spoločenstva. Na týchto stretnutiach využívajú bežné skupinové psychiatricko-terapeutické metódy, na ktorých klienti sami autenticky vystupujú s prežívaním vlastných pocitov v rôznych situáciách a vzájomných vzťahoch. Prežívajú podobné situácie ako ich poznajú z rodinného prostredia a pri chybných javoch majú možnosť prekonzultovať spätnú väzbu s psychoterapeutom. Ak klienti prejavia záujem o duchovný rozhovor, komunita spolupracuje so Spoločnosťou Božieho Slova (SVD) a klienti môžu navštevovať sv. omše v kostole na Miletičovej ulici. „Sme otvorení i pre spoluprácu s nekatolíckymi cirkvami, veľmi dobré kontakty máme s Cirkvou evanjelického vyznania.“- poznamenáva PhDr. Šulák.

Po príchode do Retestu sú klienti umiestnení na izolačke, kde 3-5 dní vypracúvajú svoj veľký životopis, v ktorom sa zamýšľajú nad svojím doterajším životom, hodnotia ho, zvažujú, prečo prišli do komunity a čo od pobytu očakávajú. Potom ho na komunitnom stretnutí prečítajú a spoločenstvo hlasovaním rozhodne o prijatí alebo neprijatí nového člena. Ešte sa nestalo, aby komunita niekoho neprijala, ale niektorí klienti po porušení poriadku, alebo odmietnutí abstinencie od drogy boli vylúčení, a museli odísť.

Prvé tri mesiace tzv. krantény sú pre klientov úvodnou fázou, obdobím, keď sa adaptujú na nové prostredie a hľadajú si svoje miesto v komunite. Čas, keď majú možnosť veľmi intenzívne premýšľať o sebe a svojom doterajšom živote a zamerať seba samého do budúcnosti. Zároveň je to i izolácia pred svetom, ktorou ich chránime od negatívnemu vplyvu okolia, pretože naše stredisko pracuje v podmienkach veľkomesta a je veľmi zraniteľné. Neďaleko sú domy dílerov drog. V našom okolí sa pohybujú ľudia, ktorí aktívne užívajú drogy a konfrontáciu s týmto prostredím v prvom období považujeme za ohrozujúcu. Po troch mesiacoch karantény, môže ísť klient dvakrát za mesiac na vychádzku domov, potom trikrát do mesiaca a nakoniec môže chodiť na individuálne prechádzky počas týždňa v čase osobného voľna s tým, že sa naďalej zúčastňuje všetkých terapeutických aktivít a okrem toho musí raz za štvrť roka venovať víkend potrebám komunity. Po uplynutí karantény majú možnosť nájsť si zamestnanie mimo komunity, ale zároveň to musí byť prostredie, ktoré podporuje jeho ďalší rozvoj. Teda to nemôže byť práca, kde sa predáva alkohol, alebo práca s liekmi, kde by boli nočné služby, atď. Naši klienti pracujú v skladoch, ako kuchári, alebo robotníci na stavbách.

Resocializácia trvá približne 14 až 24 týždňov. V súčasnosti (december 1998) máme 14 klientov, ktorých priemerný vek je 25 rokov.“ - uzatvára riaditeľ Peter Šulák.
pripravila Martina Fabianová
Pohľad očami „klientov“

Fero (32):
Alkohol, neskôr lieky, sedatíva a omamné látky ho pripravili o rodinu, peniaze, byt. Až keď ho vlastná sestra nepozvala na svadbu a druhá s ním úplne prerušila kontakt, uvedomil si, že so sebou musí niečo robiť. Rozhodol sa pre liečenie a po dvoch neúspešných pokusoch hovorí: „Poslednú šancu, ktorá by mi pomohla zmeniť môj život mám asi teraz. Retest sa nás snaží nasmerovať tak, aby sme sa naučili fungovať v bežnom živote, chodiť do práce, zdravo sa stravovať a žiť, dodržiavať určité pravidlá. Som rád, že som dostal šancu začať odznova, pretvoriť svoj život a nájsť nové hodnoty.“ O dôležitosti resocializačných zariadení po detoxikačnej klinickej liečbe dodáva: „Vypustíš koňa z ohrady, rozbehne sa a vbehne priamo pod auto. Málo ľudí si uvedomuje, že závislosť je choroba. Myslím si, že verejnosť by mala namiesto financovania reklamy na alkohol sústrediť na osvetu boja proti drogám.“

Ivana (22):
Po liečení zo závislosti na heroíne v Pezinku sa už piaty mesiac resocializuje v Reteste. „Učím sa spoznávať samu seba, lebo tri mesiace liečenia na to nestačia. Vonku by som ešte nedokázala žiť normálne, a tak sa podriaďujem. Musím si zvyknúť, že svet sa nebude točiť okolo mňa.“ Na otázku ako vníma drogovú prevenciu u nás a čo by si predstavovala zmeniť na nej odpovedala: „Prevencia je nulová. Zariadenia na liečbu drogovej závislosti sú slabo vybavené a trojmesačná liečba nestačí. Takisto zákon. Polícia chytá narkomanov, ale dílery si chodia po slobode a nič sa im nestane. Spoločnosť je veľmi slabo informovaná a narkomana je vždy najľahšie odsúdiť, že je to asociál a niekoho takého by bolo najlepšie hneď zastreliť. Podľa mňa každý človek má svoju hodnotu a ľuďom stačí dať druhú šancu a dokážu napraviť chybu, ktorú urobili.“