Gospelový festival FLEVO '98
 
Prípravy a cesta
Už dávnejšie som narazil na internete a v zahraničnej tlači na festival Flevo, ktorý sa každoročne koná na otvorenom priestranstve v Holandsku, no až v tomto roku som sa s priateľmi z organizačného tímu Lumen rozhodol, že ho musíme navštíviť. Naše rozhodnutie padlo len 8 dní pred samotným začiatkom. Na každý ročník festivalu pozývame na Slovensko zahraničných hostí. Preto sme náš výlet brali nielen ako kultúrny zážitok, ale i ako pracovnú cestu, na ktorej musíme urobiť kus poctivej práce a rozšíriť naše kontakty. Posádku sme tvorili štyria: ja, Mišo, Petra a pôvodne mal ísť aj Emil Šafár, no saleziánske povinnosti a nabitý program mu cestu neumožnili, tak sme náhodou asi 5 dní pred odchodom pozvali Giuza, ktorého asi poznajú najmä Košičania. My sme ho len tak náhodou stretli na festivale Verím Pane v Námestove.

Cesta autom nám trvala asi 15 hodín aj so zastávkami. Už počas nej panovala gospelová nálada, kedže sme počúvali rôzne nahrávky, no najmä preto, že sme vymýšľali stratégiu, ako to na Fleve zvládnuť, pretože program bol neúmerne nabitý. Vtedy sme však ešte netušili, čo všetko na nás čaká. Program stiahnutý z internetu nám oznamoval, že keď chceme vidieť všetko, navštívime 70 koncertov a uvidíme približne 40 kapiel, takže sme si museli určiť, čomu dáme prednosť.

Príchod a popis miesta
Do Eidhovenu, kde sa festival konal (presnejšie na bývalom vojenskom letisku asi 20 km od Eidhovenu), sa nám podarilo prísť včas. Program začínal sa asi o 15.00 hod. Naša primárna starosť spočívala v obstaraní si vstupu a ubytovaní sa v areáli veľkom niekoľko hektárov (čítaš dobre hektárov, pretože to nebol len taký hocijaký festival, on má aj v názve prívlastok „Totaal“ a keď sme tam boli, tak sme ten prívlastok pochopili). Príjemne nás potešili davy ľudí parkujúce svoje autá (na západoeurópske pomery trochu skromné a prevažne staršie Ople) a zháňajúce sa po vstupenkách. Rad na lístky bol 80 až 100 metrov dlhý, no my sme našťastie čakať nemuseli, pretože jeden stánok bol vyhradený na vydávanie voľného vstupu, ktorý sme si telefonicky zabezpečili. Aby som to vysvetlil, festival organizovala mládežnícka organizácia Youth For Christ, podobná našej DOM-ke. Ako kolegom z „brandže“ nám teda vstupenky veľkoryso dali zadarmo. Pre informáciu vstupenka stála v deň koncertu asi 2800 Sk. Táto suma však nemôže odradiť od takého „prepchatého“ programu, aký Flevo každý rok ponúka. Treba však povedať, že vstupenky mesiac pred koncertom stáli približne 2000 Sk.

Po nájdení si vhodného miesta sme si ako všetci návštevníci festivalu rozložili stany a začali s vybaľovaním. Miesta na stanovanie bolo naozaj dosť, ale napriek tomu sme mali problém nájsť si to najlepšie, teda čím bližšie k programovému areálu. Celý areál sa skladal z programovej a ubytovacej časti. Programová časť bola umiestnená v strede areálu, takže všade okolo nej sa nachádzal ubytovací areál. Pri prechode z ubytovacieho do programového areálu sme sa museli preukazovať vstupenkami, ktoré sme mali v podobe náramkov na rukách ako vtáci obrúčky. Aspoň sa nestalo, že ju niekto stratil. Bola totiž neodnímateľná. Samotný programový areál pozostával z viac ako 50 stanov a stánkov. Stanov á la cirkusové šapito bolo asi zo desať. Práve v týchto prebiehali mnohé koncerty. Každý stan mal vlastnú aparatúru a tím ľudí zabezpečujúcich chod programu. Okrem koncertných šapito boli k dispozícii aj stany upravené na kostol, jedáleň so živou hudbou, cédéčkový supermarket (v ktorom sa CD predávali priamo z paliet), divadlo, kino a iné. Každý stan mal aj svoj charakteristický názov. Napr. jeden malý stan sa volal Garage (asi tým mysleli garáž) a vystupovali v ňom prevažne folkové a folkrockové kapely. Interiér tejto garáže bol kreatívne vylepšený pekným gaučom na pódiu, obrazmi a izbovou lampou. Ostatné stany sa volali napr. Loods, Kelder, No.16. atď.

Štruktúra programu
Program prebiehal asi 20 hodín denne. Presnejšie, od rána 8.00 hod. do nasledujúceho rána 4.00 hod. V dopoludňajších hodinách sme mali možnosť navštíviť rôzne semináre, workshopy, modlitbové stretnutia atď. Od 13.00 h. sa začali koncerty v spomínaných stanoch a trvali presne do 18.00 h. Znamená to, že súčasne prebiehalo niekoľko koncertov. Takže, aký štýl ste chceli počuť, taký ste si vybrali. Kto chcel vidieť všetko ako my, musel sa každých 7 minút presunúť do ďalšieho a potom odznova, lebo to sa tam už stihli vystriedať kapely. Počas popoludňajšieho programu sa nedalo neobísť predajné stánky, ktoré boli rozmiestnené po celom areáli. Ocenili sme vynaliezavosť organizátora rozmiestniť predajné stánky tak, aby cestou na koncerty prešiel každý okolo nich, a tým sa zaručila dobrá poloha pre všetkých predávajúcich. Ponuka jednotlivých obchodov ďaleko presahovala naše slovenské chápanie reality, prechádzala do roviny fantázie a splnených predstáv. Obchodníci mali na stoloch kvalitný tovar s kresťanskou tématikou a nie braky so sviečkami, obrázkami a drevennými krížikmi, ako sa stretávame u nás. Jednoducho, všetko možné, čo sa dalo nejako pokresťančiť, ste tam našli. Kvalitné šperky a bižutéria, darčekové predmety, predmety do kancelárie, hodiny, perá, fantastické tričká, no jednoducho všetko. Návšteva jedného takého obchodu by vám trvala aj 40 minút, a to by ste si ho len, ako sa vraví, obzreli. Mňa z marketingového hľadiska zaujal nápad jedného obchodu, ktorý sa volal vystihujúco „Recessie“ a predával rôzne handry v štýle 60.- 70. rokov. Na prilákanie zákazníkov postavili minipódium a zákazník okrem toho, že nakupoval, počúval aj živú kapelu. Náladu celého popoludnia spestrovali i rôzni žongléri a iní dobrovoľní umelci. Navyše sme tam objavili aj mnoho mládežníckych organizácií, ktoré využili šancu a výstavnými stánkami prišli prezentovať svoj program a zameranie. Naozaj bolo komu. Veď podľa slov jednej z hlavných organizátoriek, ktorá mala inak zaujímavé meno Helma, (na Slovensku mohlo byť skôr prezývkou) sa tam nachádzalo asi 11000 divákov. Niečo podobné by mohla využiť aj RMS (Rada mládeže Slovenska), ktorá toto leto robila festival mládežníckych organizácií v bratislavskom PKO ako samostatnú akciu. Mohla by sa vlastne pridať k jednej alebo k niekoľkým z osvedčených akcií a v rámci nich prezentovať, čo všetko vlastne zastrešuje. Verím, že by sa tak viac zvýšilo povedomie o jednotlivých organizáciách.

Program ďalej pokračoval od 18.00 h. na hlavnom pódiu, kde vystupovali najväčšie hviezdy večera. Dĺžka večerných koncertov bola asi 60 minút. Kvalita týchto vystúpení bola na vysokej svetovej úrovni, pretože sa na nich prezentovali prevažne americké a anglické kapely. Hlavné pódium bolo veľké, asi aj preto ho stavali celý týždeň, a samozrejme vybavené kvalitným ozvučením i svetelným parkom. Koncerty išli ako po masle. Jedna kapela skončila a o 10-12 minút už hrala ďalšia. Vystupovali kapely ako napr. All Star United, Raze (poznáte už z Lumenu), Three Crosses, Delirious, Larry Norman, Audio Adrenaline, Darell Mansfield a iný. Podrobný program nájdete na internete na adrese http://www.omroep.nl/eo/flevo/1998/welcome.html, ktorá vám ponúkne aj množstvo real audio a video ukážok jednotlivých kapiel. Na hlavnom pódiu sa hralo asi do polnoci. Ak ste počas týchto šiestich hodín mali chuť na niečo iné, napr. na dobrý film alebo divadlo, tak ste o ňom nemuseli len snívať, ale stačilo navštíviť príslušný stan a bolo. Jednoducho organizátor myslel absolútne na každú maličkosť. Aj na malé deti, pre ktoré bolo pripravené „detské mestečko“ s rôznymi druhmi zábavy. Tí, ktorí cítili málo pohybu, mali možnosť naštíviť športový areál s viacerími druhmi športov. (Ja osobne som ho nenavštívil, ale videl som ho zobrazený na mape, ktorá znázorňovala rozmiestnenie a usporiadanie celého areálu.) Kto sa potom necítil dostatočne vyšportovaný, mohol sa zúčastniť na miestnej atrakcii, ktorá spočívala v tom, že počas koncertu ste sa svojimi kamarátmi nechali vyhodiť nad hlavy divákov a takto sa nad ich hlavami a v rukách neznámych ľudí nechať preniesť až priamo pred pódium, kde vás bodyguardi zniesli na zem, do reality. Nie, nevynadali vám, len pomohli dolu na zem, aby ste sa prípadne nezabili. Kvôli tomu tam boli určení (znova potvrdzujú moje slová, že organizátor naozaj myslel na všetko).

Vrátim sa opäť k hudobnému programu, ktorý po polnoci ďalej pokračoval v spomínaných cirkusových stanoch až do bieleho rána. Na týchto vlastne ranných koncertoch vystupovali kapely z hlavného pódia z predchádzajúceho alebo nasledujúceho dňa, takže sme mali možnosť byť bližšie ku všetkým hudobným hviezdam. Zasa ste sa museli rozhodovať, pretože prebiehali naraz aspoň štyri koncerty, navyše sa po polnoci konali aj rôzne besedy s kapelami a autogramiády. K tým autogramiádam by som dodal len toľko, že každá známa kapela, ktorá práve dohrala, odcupkala do cédéčkového supermarketu na pripravené minipódium a rozdávala autogramy. Jednoducho, muzikanti prišli medzi ľudí a okrem toho, že písali po cédéčkach, tak aj diskutovali so svojimi fanúšikmi, ktorí im kládli všakovaké otázky. Poviem vám, človek má naozaj hlboký zážitok z hudobníkov, ktorí sú na vysokej profesionálnej úrovni, a predsa sa s vami bavia ako obyčajný pospolitý ľud. Po tejto stránke na nás veľmi zapôsobila skupina Three Crosses, ktorej piesne obsadzujú slušné miesta americkej hitparády, okrem toho spevák skladá piesne aj pre Lennyho Kravitza a gitarista hrával so Spin Doctors. Líder a spevák tejto skupiny cez nočný koncert v stane, na ktorom inak podali mimoriadny výkon, povedal slová: „My nie sme žiadni výnimoční ľudia, sme úplne obyčajní, ako vy v tejto sále“. S touto kapelou sme potom asi o druhej ráno diskutovali o koncerte na Slovensku a rozlúčili sa s nami slovami: „Budeme sa modliť k Bohu aby sme mohli prísť koncertovať na Slovensko.“ Jednoducho, v týchto chvíľach som si ešte intenzívnejšie uvedomil, že kresťanským umelecom, sa nemôže označovať niekto, kto je len kresťanom, ale v prvom rade ten, kto je poslom evanjelia a používa ako prostriedok práve hudbu, lebo ňou bol obdarený. Jeho úloha nespočíva len v brnkaní na pódiu, prípadne v trápení divákov, ale predovšetkým v oslovovaní davov mladých ľudí a sprostredkúvaní evanjelia. Toto robia vyspelé kapely nielen na pódiu medzi piesňami, keď nie sú ich slová len: „Ďalšia pieseň, ktorú vám zahráme, sa volá... a zložil ju náš bubeník, keď bol na záhrade a oberal višne“, ale aj mimo pódia. Ďalej nás zaujali kapely ako Gospel Project, čo spievali nádherný black gospel. Bol to asi 30-členný zbor s kapelou, ktorých sme pozvali na Lumen a oni toto pozvanie aj prijali. Mimoriadne ma prekvapila ich vysoká hudobná a spevácka úroveň a kvalitné aranžmá. Od Holanďanov som skutočne niečo podobné nečakal.

Keďže už píšem dlho, tak je tu čas na reklamný blok. V Trnave sa 30. apríla a 1. mája 1999 koná ďalší ročník festivalu Lumen, na ktorom Gospel Project z Holandska vystúpi. V tomto roku pripravujeme zmenu. Chceme pozvať dvoch zahraničných hostí! Jedného z nich už poznáte (podrobné info dodáme redakcii ND do niektorých z budúcich čísel) a druhým bude rocková kapela. Zatiaľ neviem presne ktorá, ale rokovali sme so štyrmi (Delirious, Three Crosses, Split Level a All Star United). Sledujte nás na internete na http://www.kaplnka.sk/lumen.

Ďalším prekvapením na Fleve bola skupina Delirious, ktorá pochádza z Anglicka a hrá kvalitný moderný rock. Na tejto kapele ma zaujal najmä spevákov hlas, ktorý sa v niektorých momentoch vôbec nedal rozoznať od Bona z U2. Ich hudba je tiež dosť blízka U2. Ďalej nás veľmi pobavila svojím vystúpením formácia Five Iron Frenzy, ktorá hrá pre mnohých neznámy štýl označovaný ako ska-core. Bola to jednoducho veselá miestami až humorná hudba. Na pódiu mali zastúpené okrem klasickej zostavy bicích a gitár aj tri dychové nástroje. Pobavilo nás, keď jeden z trubkárov hral sólo a spevák ho búchal naschvál po zadku.

Jedným z najväčších prekvapení pre mňa osobne boli All Star United, ktorých hudba je zmesou Beatlesu, Oasisu a im podobných. Chalani zabávali nielen naše uši, ale aj oči. Najaktívnejší bol klávesák. Mal ľahký stojan na klávesnicu, ktorá bola k nemu prilepená, a s takto zabezpečeným nástrojom predvádzal pomerne nezvyčajné kúsky, ako napr. hranie v polohe ležmo, hranie s nástrojom zdvihnutým nad hlavou, no jednoducho robil s tým synťákom väčšie kúsky ako mnohí gitaristi so zavesenou gitarou. V čase, keď nehral ,tak mal po ruke JoJo a hral sa s ním. Želám vám všetkým vidieť túto skupinu.

Celkový dojem
Návšteva tohto festivalu v nás viac utvrdila presvedčenie, že kresťanské akcie je nutné robiť na vysokej úrovni. Musia byť zaujímavé svojím programom a úrovňou, aby pritiahli aj neveriacich. Na to, aby som napísal tento článok, som si mnoho vecí oživoval z videozáznamu, ktorého mám asi 4 hodiny a priznám sa, dobre mi padlo pripomenúť si tie príjemné chvíle. Najviac som sa smial na fakte, že najčastejšie letiacim predmetom v hľadisku hlavného pódia bol „toaleťák“, ktorý tvoril pri hode efektné kreácie a hádzaním ktorého sa pri pristátí na pódiu unúvali aj niektoré hudobné hviezdy. Ku kvalite festivalu prispel celkovo asi 800-členný tím pomocníkov, ktorí za to, že pomáhali, dostali nie vstup zdarma, ale len zľavu na vstupenku!!! Je naozaj hodné obdivu, že niekto príde pomáhať a ešte si aj zaplatí a obetuje časť programu, ktorú nemôže vidieť. Najviac mi z pomocníkov udreli do očí dievčatá, ktoré stále umývali v celom areáli toalety. Keď ste nane potrebovali, boli ste príjemne zaskočený čistotou. Prečo to spomínam? Pretože festival nebol v mieste, kde sa také niečo robí každý deň, ale na obyčajnej tráve, kde v priebehu 4 dní existovalo také menšie mestečko. Našli ste tu supermarket, spomínané kino a divadlo, sprchy a WC, umyvárne, ba dokonca aj telefónne automaty. Myslím, že všetko, čo opisujem, svedčí o vyspelej kultúre ľudí-kresťanov žijúcich v Holandsku. Celkový dojem sa dá zhrnúť do vety, že festival Flevo je festivalom veľkých kompromisov, ktorým sme sa nevyhli, pretože vybrať si z takej bohatej programovej ponuky a z ponúkaných služieb bolo naozaj ťažké. Mal som pocit, akoby práve fakt, že som všetko nevidel, vo mne vzbudzoval záujem o budúci ročník, ktorý bude už dvadsiatym druhým v poradí.

Čo dodať na záver? Myslím, že každý hudobník na Slovensku, ktorý sa chce zaoberať alebo sa už aj zoberá tvorbou gospelovej hudby, by mal navštíviť túto alebo podobnú akciu. Akcia bola pre mňa osobne veľmi inšpirujúca a najsilnejší pocit, čo som počas tých štyroch dní prežíval, by sa dal vyjadriť slovami „kultúrny šok“.
Preto vám ešte raz odporúčam navštíviť internetovskú adresu festivalu. A tým, v ktorých vzbudila táto stručná reportáž, ktorá celé dianie priblížila sotva z troch percent, a mali by záujem navštíviť ho budúci rok v auguste, odporúčam dať dokopy viacpočetné skupiny ľudí a môžu sa nakontaktovať priamo na mňa e-mailom na: mmiklas@usa.net a pridať sa k nám. Náklady pri objednaní spoločného autobusu nebudú veľké a so vstupenkami dohodneme nejaké množstevné zľavy. My sme sa rozhodli tak či tak budúci rok urobiť autobusovú výpravu, takže vaše skupiny sa k nám môžu pokojne pridať.
Pripravil M.Mikláš