Skôr ako rozanalizujeme nejaké literárne dielo, pýtame sa ako vzniklo, zaradíme ho do historických súvislostí, sledujeme jeho vznik. Podobne je to pri čítaní Biblie. Pýtame sa teda: Ako vzniklo Sväté Písmo? Koľko rokov to trvalo? Ako vyzerali jednotlivé etapy vzniku? Kto bol autorom, jeden alebo viacerí?

Starý zákon.

I.etapa: dejiny

Súčasný text Svätého Písma je ovocím práce množstva ľudí, ktorí žili v rozmedzí zhruba 2000 rokov. Písmo ale nie je plodom a výtvorom ľudskej fantázie. Při prameňoch biblického rozprávania ležia skutočné dejiny, ktoré sa Božím pôsobením stávajú dejinami spásy. Nie je to však história jako ju poznáme zo stránok školských učebníc. Dejiny ktorých sa dotýka Biblia si všímajú Božie pôsobenie a intervencie . Izraeliti si všímali a pozorovali ako ich v každom úseku dejín vedie Boh a zažívali jeho pôsobenie vo svojom živote.Kľúčovými udalosťami kde sú pramene dnešného textu Svätého Písma, sú životné cesty Abraháma (okolo r. 1800 před Kristom), udalosť vyslobodenia z egipského otroctva v spojitosti s uzatvorením zmluvy pod Sinajom (okolo roku 1200 pred Kristom). Obidve udalosti zinicioval sám Boh. On povolal Abraháma z Chaldejského Úru a poslal ho do Kanaanu. On mu sľúbil krajinu a v nej potomstvo, ktoré sa nedá ani spočítať. Boh z vlastnej iniciatívy vyviedol Izraelitov a uzavrel s nimi zmluvu. On z nich urobil svoj ľud.Biblia však nerozpráva dejiny faktu ako to poznáme v dnešnej literatúre my. Izraeliti žijúci aj mnoho rokov po historických udalostiach, túžia ich s pomocou Ducha Svätého interpretovať vo svetle udalostí ktoré prežívajú vo svojej súčasnosti. Potomci Abraháma a tých ktorí putovali štyridsať rokov po púšti verili, že v ťažkých životných skúškach ktoré prežíva ich národ môže tak jako to robil Boh ich otcom pomáhať aj im. Je potrebné len vrátiť sa k tomu čo prežívali ich otcovia a teda třeba o týchto udalostiach a divoch rozprávať. Robili to stovky rokov počas slávenia paschy a liturgických zhromaždeniach.

 

II. etapa.

Takto vznikala ústna tradícia, hovoriaca o udalostiach zo života Izraela, ovplyvnená situáciou ľudí ktorí ju rozprávali. Stopy takéhoto prístupu k dejinám svojho národa môžme vidieť v niekoľkých správach o tej istej udalosti. Tieto rozravy majú mnohé body spoločné. To svedčí o tom, že pri ich prameni bola jedna historická udalosť. Rozdiely vznikli při odovzdávaní tradícií v rozličných podmienkach a historických situáciách. Čítajúc s Božou pomocou stále nanovo svoje dejiny si synovia Izraela dávali otázky týkajúce sa všetkých ľudí: Odkiaľ sa tu vzal člověk? Čo je zlo a odkiaľ pochádza? Aký je zmysel ľudského života? Jako sa môže člověk oslobodiť od zla? Postupne ľudia inšpirovaní Bohom začali na tieto otázky odpovedať, tvoriac ústne tradície o stvorení světa jediným Bohom, o raji, páde človeka. Tradície ktoré vznikli neboli plodom ľudskej fantázie. Izraeliti pravdy o Bohu, človeku a o svete „čítali„ vo vlastnej histórii. V rozprávaniach ktoré tvorili ukázali Boha takého, akého poznali při svojom štyridsaťročnom putovaní po púšti. Toto neustále prehlbovanie histórie vlastného národa nebolo výlučne ľudským dielom. Proces ktorý opisujeme sprevádzala stále Božia inšpirácia, vďaka ktorej mohli objavovať skutočný zmysel dejín. Takto vznikli ústne tradície, ktoré si odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Postupne ich dopĺňali, spájali, modifikovali. Asi v 12. storočí pred Kristom ich začali zapisovať. V týchto tzv. „malých formách“ zapisovali nielen interpretované dejinné udalosti, ale tiež napríklad takto zaznamenávali pod vplyvom Ducha Jahwe skomponované príslovia, myšlienky slávnych mudrcov, v liturgii používané piesne a žalmy. Takýmto spôsobom vznikali didaktické knihy starého zákona. Iné časti textov Starého Zákona tvoria zaznamenané zjavenia, videnia, slová a predpovede, v ktorých Jahwe prostredníctvom prorokov zjavoval svoju vôľu, napomínal vyvolený národ a povzbudzoval ho k vernosti. Prorocké knihy takto nevznikli odrazu. Najprv sa objavovali „malé formy“, ktoré sa spolu s ústne odovzdávanou tradíciou stávali materiálom neskoršie spracovaným redaktormi. Proces, o ktorom je reč, teda ústnej tradície a zaznamenávania tzv. „malých foriem“ môžme datovať zhruba rokom 1800 pr. Kr. (Abrahám) až 586 – 538 pr. Kr. (babilónske zajatie).

 

III. etapa

Treťou etapou vzniku biblických kníh je definitívna redakcia materiálu. Redaktori po babilónskom zajatí (po r.538) nespájali jednotlivé formy náhodným spôsobom. Ich cieľom nebolo vytvoriť chronológiu udalosti. Vytvárali celok podľa dobře premyslených plánoch, teológie. Ich práca zároveň bola pod vplyvom Božej asistencie. Najskôr bol zredigovaný Zákon (Tora), potom Proroci (Nebiim) a na konci ostatné spisy (Ketubim).

P.B.