Tentokrát padol náš
výber na športovca. Dlho, veľmi dlho sme hľadali, pretože tvrdenie, že v športovom
kolektíve môže mladý člověk veľmi rýchlo podľahnúť pokušeniam tohoto sveta, je
zrejme pravdivé. Náš výber nakoniec padol na Jozefa Gönciho.
Jeho mama o ňom hovorí, že vieru nosí v srdci. Už po finále na olympiáde v Atlante, kde vystrieľal historicky prvú olympijskú medailu (bronz), ako sám neskôr povedal, veril, že to bolo Božie požehnanie. Každý z nás hľadá a nachádza Boha niekde inde.
Šport založený na obrovskej láske
Jedným z najhorúcejších kandidátov na titul Najlepšieho športovca roka 1998 bude určite 24-ročný Jozef Gőnci, ktorý popri štúdiu trénerstva na FTVŠ v Bratislave úspešne brázdi svetové streľnice. Tento košický rodák, člen banskobystrickej Dukly, získal ako prvý miestenku na OH 2000 v Sydney a tohtoročné horúce leto mu konečne prinieslo zaslúženú úrodu. Na MS v streleckých disciplínach v Barcelone získal štyri medaily, pričom v kráľovskej disciplíne – ľubovoľnej malokalibrovke 3 x 40 si vystrieľal kov najrýdzejší – zlato.
Vzhľadom
nenápadný, pokojne pôsobiaci Jozef Gőnci začal s týmto netradičným športom ako
osemročný, strieľaním na vrabce počas prázdnin u starých rodičov. „Dedo mal
starú vzduchovku, ktorú nám spolu s bratrancom občas požičal a my sme spolu
vystrájali, trochu sme súťažili v strieľaní, a vtedy ma to zaujalo. Na začiatku
školského roka som sa prihlásil do streleckého krúžku, ktorý na našej základnej
škole viedol, dnes už nebohý pán Kopecký. Začal som práve tretí ročník, keď ma
p. Kopecký poslal preč z tréningu, pretože som ešte malý, tenký a neudržal by som
v rukách pušku. Nech prídem o rok. A ja som prišiel. Popri streľbe som robil
atletiku, stolný tenis, hral futbal. Bol som veľmi hravý. Streľba mi však vyhovovala
v tom, že pri nej medzi nami chlapcami vznikla zdravá konkurencia a bol to môj prvý
šport, v ktorom som začal súťažiť.“
Jožová výkonnosť postupne stúpala a prichádzali prvé úspechy. Pečať kvality dodal jeho talentu Anton Beľák, ktorý je už päť rokov jeho osobným trenérom. Jeho najobľúbenejšou disciplínou je ľubovoľná malokalibrovka 3 x 40, ktorá pozostáva z troch polôh (ľah, stoj, pokľak) a z každej z nich sa strieľa 40 rán. Počet bodov rozhoduje o prvých ôsmich postupujúcich do finále, kde sa strieľa desať finálových výstrelov. „V ľubovoľnej malokalibrovke človek uplatňuje streleckú všestrannosť, je v nej mnoho výstrelov, čo mi vyhovuje, pretože mám natrénované veľké objemy a dokážem sa dobre koncentrovať. Súťaž trvá niekedy až štyri hodiny.“
Na otázku, či to
nie je nuda strieľať stále na ten istý terč a kde hľadá motiváciu odpovedal: „Je
to ako v každom inom športe. Vo futbale človek stále kope do lopty, v hokeji triafa do
puku, oštepár hádže oštepom. Nie je to nuda. Jednotlivé disciplíny v športovej
streľbe majú svoju techniku a tá sa musí dlho trénovať. Mierenie na terč je len
jedna etapa počas výstrelu. Popri tom musím urobiť ešte veľmi veľa, aby výsledným
„produktom“ bola desiatka. Mojou motiváciou je nastrieľať vo všetkých
disciplínach maximálny počet bodov. Šesťstobodová hranica znamená perfektnú
koncentráciu pri všetkých výstreloch a tá zatiaľ stále odoláva.“
Po júlovej Barcelone doplnil svoju medailovú zbierku z európskych a svetových šampionátov o 32. trofej a tak zasadol na štyri roky na trón puškárskej svetovej jednotky. Ako si postavil dom s menovkou majstra sveta? „Stojí za tým veľa práce. Ten, kto miluje svoj šport, či už ide o streľbu, basketbal, futbal, toho to nestojí veľa námahy, pretože to robí rád. Dalo by sa povedať, že je to množstvo odriekania, lenže to nie je správny výraz. Niekto chodí rád na diskotéky, ja som chodilveľmi rád na tréningy. Bol to môj spôsob života, ktorý dodnes pretrváva. Dnes už samozrejme pozerám na všetko reálnejšie. Snažím sa z tej kvantity, ktorú som natrénoval vytiahnuť kvalitu a tomu prispôsobujem i tréning. Mať cit v športe je veľmi dôležitá vec. Myslím, že talent nie je nič iné, ako keď porovnáme dvoch ľudí. Ten prvý robí svoj šport naozaj s láskou, zatiaľ čo pre toho druhého je to drina, pretože to robí pre výsledky. Šport musí byť založený na obrovskej láske, lebo inak by človek nedokázal prekonať všetky prekážky, ktoré obnáša.“
Jožovi prajeme okrem športových trofejí aj množstvo viťaztiev v jeho osobnom živote …
Martina Fabianová