FILMY
 
Čarodejnice zo Salemu
(The crucible)
 
Réžia: Nicholas Hytner. Film USA, 1996, 115 min.
 
Historický film podľa divadelnej hry Arthura Millera, amerického dramatika, nositeľa Nobelovej ceny a jedného z manželov Marylin Monroe. Námetom je pravdivý príbeh jedného inkvizičného procesu v anglikánskej obci Salem v štáte Masetchuses v 17. storočí. Prvá vec, čo zaujme diváka, je fakt, že nielen katolíci v Európe mali inkvizíciu, ale aj anglikáni v Amerike vešali za spojenectvo s diablom. To, k čomu došlo v Saleme, by sa však v Európe tých čias stať nemohlo. Skupina „teenageriek“ sa rozhodne stráviť noc tancom v lese a hraním sa na magické obrady. Prekvapí ich však miestny pastor a najmladšie z detí od strachu stratí reč a zmeravie. Dievčatá sú obvinené z čarodejníctva, prizvaní sú „cirkevní experti“ a zástupca viceguvernéra ako moc výkonná. Dievčatá využijú situáciu a pod vedením najprefíkanejšej spomedzi nich oľutujú svoj skutok a začnú zo spojenectva s diablom obviňovať iných. Najskôr tých najslabších a najbezbrannejších, postupne však všetkých, s ktorými si chcú vyrovnať účty. Cirkevná aj svetská moc im bezvýhradne verí, sú akoby „svätice“. Stačí jediný ich pohľad či ukázanie prstom na niekoho a dotyčný si môže byť istý trestom smrti. V mestečku a jeho okolí vypuká teror. Obeťami sa stávajú aj najváženejší a najcharakternejší občania mesta. Na pozadí tohto príbehu sa odvíja jeden manželský vzťah. Prechádza mnohými peripetiami, ale ani nevera, prenasledovanie, väznenie, starosť o deti, strach a falošné obvinenia nedokážu tento vzťah nalomiť. Vzájomná láska, čestnosť a pravda sú pre oboch manželov hodnotami, za ktoré sa oplatí zomrieť. Okrem tohoto silného morálneho apelu sa film vyznačuje kvalitným hereckým obsadením – Daniel Day-Lewis v hlavnej mužskej úlohe a krásna Winona Ryder v jednej z najdiabolskejších ženských úloh v celej histórii filmu. Film má síce jednoduchý, ale strhujúco vyrozprávaný dej, hlavne zásluhou scenára, ktorý napísal sám už 81-ročný Arthur Miller. Vôbec nepokladám za náhodu, že aj napriek hviezdnemu obsadeniu a Nobelovou cenou ozdobenému scenáristovi sa film dostal do premiérových kín bez akejkoľvek reklamy, zotrval v nich sotva dva týždne a v reprízových kinách sa objavuje ako šafran. Morálne hodnoty, ktoré film propaguje, sa dnes zrejme nenosia. Preto, ak sa vám niekde pošťastí tento film uvidieť, neváhajte. Stojí skutočne za to.
 
 
Marvinova izba
(Marvin`s room)
 
Réžia: Jerry Zaks. Film USA, 1996, 105 min.
 
Film rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré sa 20 rokov nevideli. Jedna z nich (Meryl Streep) je úplný sebec. Hľadí len na vlastný prospech a ani jej dve deti ju veľmi nezaujímajú. Starší syn (Leonardo di Caprio) sa rozhodne ujsť z domu a pritom ho podpáli. Dostane sa do blázinca. Jeho matke to nie je nijako zvlášť ľúto. Medzitým staršej zo sestier (Diane Keaton), ktorá celý svoj život zasvätila opatere chorého a nevládneho otca a mierne bláznivej tety, kvôli čomu sa ani nevydala, zisťuje lekár (Roberto de Niro) leukémiu. Pomohla by transplantácia kostnej drene. Darcom by mal byť niekto blízky, najlepšie pokrvný príbuzný. Mladšia sestra spolu s obidvoma synmi zamieri na Floridu. Ako dopadne stretnutie dvoch sestier, dvoch rozdielnych svetov a dvoch rozdielnych hodnotových systémov? To vám vyrozpráva tento film o hľadaní základných ľudských hodnôt. Žiaľ, o distribúcii tohto filmu platí to isté čo o predošlom. Ani Oscarmi ovenčené trio – M. Streepová, R. de Niro (ten dokonca film aj spoluprodukoval) a D. Keaton, spolu s mladou vychádzajúcou hviezdou L. di Capriom (zažiaril v hlavnej úlohe minuloročného moderného sfilmovania Rómea a Júlie) nedokázalo preraziť na plátnach slovenských kín. Každopádne sa ho oplatí vidieť.Oba filmy priviezla na plátna slovenských kín česká spoločnosť BONTON Film. Vďaka za ne.
 
Žiara
(The Shine)
 
Réžia: Scott Hicks. Film Austrálie a Veľkej Británie, 1996, 105 min.
 
Životopisný príbeh austrálskeho klavírneho virtuóza Davida Helfgotta. Už ako malé dieťa
vynikal ako geniálny hudobník. Otec, pre ktorého je jeho syn naplnením vlastných nesplnených túžob, však vyvíja na svoje deti neznesiteľný tyranský tlak. David je hračkou v rukách svojho otca. Ako David dospieva, otvára sa mu možnosť študovať na najlepších zahraničných školách. Ale otec je proti. Napriek silnému citovému vydieraniu však David odíde do Londýna. Vzťahy s otcom sú navždy prerušené. Na svoj záverečný koncert sa David rozhodne naštudovať 3. Rachmaninovov klavírny koncert – najťažšiu klavírnu skladbu, aká bola kedy napísaná. A zároveň veľký sen jeho otca. Do štúdia tohto koncertu investuje všetku svoju energiu. Záverečné predvedenie je famózne, ale David sa po ňom zrúti. Končí na psychiatrii, už nikdy nebude normálny. Začína sa ďalšia etapa jeho života. Nechápe veľmi svoje okolie, žije vo svojom svete. Na jeho hudobnom talente sa nič nezmenilo. David však túži po ľuďoch. Hľadá ich prítomnosť. Postupne stretáva ľudí, ktorí mu chcú pomôcť. Začína ako klavirista v nočnom klube, pomaly sa zapája do okolitého sveta, nájde si manželku a vďaka nej a priateľom sa opäť vracia na koncertné pódiá. Nieje to americký film. Chýbajú mu patetické a dojímavé scény a veľký happy end. O to je však reálnejší. Vo filme znie originálna hudba nahraná Davidom Helfgottom. Davida vo filme stvárňujú 3 herci – ako dieťa, dospievajúceho a dospelého. Dospelého Davida, psychicky rozorvaného génia, stvárnil výborný austrálsky divadelný herec Geoffrey Rush a hneď svoju prvú veľkú filmovú úlohu premenil na Oscara. Žiara je rozhodne najlepším z tohtoročných Oscarom ocenených filmov a stojí za návštevu kina.Film distribuuje spoločnosť INTERSONIC.
 
Labutia princezná
 
Kreslený film USA, 1996.
 
Rozprávky ľudia obľubujú bez ohľadu na vek. A aj tento americký kreslený film, v ktorom krásny princ nakoniec oslobodí svoju nádhernú princeznú, zjavne inšpirovaný disneyovským poňatím (mnoho piesní, chytľavá hudba, zvieratká pomáhajúce ľuďom a miestami bláznivá animátorská show) priťahuje do kín nielen deti a ich rodičov, ale aj páriky každého veku. V slovenskom dabingu sa v hlavných úlohách princa a princeznej predstavia Berco Balogh a Darina Rolincová.
 
KNIHY
 
Robert Fulghum
 
Opravdová láska
Vydavateľstvo Argo
 
Pravá láska
Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ
 
Kanihy Roberta Fulghuma zaznamenali v posledných 3 rokoch v Čechách a na Slovensku veľký boom. Jeho poetika a hľadanie krásy ľudského života v maličkostiach a živote všedného dňa si našli mnoho čitateľov. Vo svojej 3. knihe Ach jo sa Fulghum len tak medzirečou zmienil, že prosí všetkých, čo by sa chceli podeliť so svojimi milostnými minipríbehmi, nech mu ich napíšu. Odozva bola obrovská, a tak, R. Fulghum zostavil túto knihu z príbehov o láske iných ľudí. Záber je široký: od 7-ročného dievčatka až po 80-ročných dôchodcov. Keď si ju prečítate, zistíte, že ani ten Váš príbeh vôbec nemusí byť taký obyčajný či banálny. A keď nájdete v sebe dosť odvahy, môžete ho poslať R. Fulghumovi, a možno sa objaví v pripravovanom pokračovaní tejto knihy. Všetky zisky z jej predaja sú určené pre charitatívnu organizáciu Habitat for Humanity, ktorá sa snaží zabezpečiť dôstojné bývanie pre ľudí z takmer 50 krajín sveta. Ide o prvú knihu Roberta Fulghuma, ktorá sa objavila aj v slovenčine.
 
Thomas Stearns Eliot
 
Vražda v katedrále
 
Petrus, Bratislava 1997 Preklad Karol Strmeň Ilustrácie Marcela Lovišková
 
T. S. Eliot (1888–1965) básnik, dramatik a esejista, sa narodil a vyrastal v USA, ale neskôr žil a pracoval v Anglicku. Prežil život plný trpkých rán v súkromnom živote, ale aj
veľkých a prekvapujúcich úspechov v umeleckej oblasti. Tento znalec Danteho, gréckej tragédie i orientalistiky sa skúšal uchytiť ako učiteľ, či účtovník v banke. Odtiaľ ho priatelia „vyslobodili“ a zohnali mu
miesto vo vydavateľstve Faber and Gwyer,
kde mu neskôr začali vychádzať aj jeho vlastné diela (ešte doteraz v mnohonásobných nákladoch vychádzajú). Nábožensky chladný Eliot roku 1925 konvertuje k anglokatolicizmu (r. 1927 prijíma aj britské občianstvo). Jeho svetonázor hlboko ovplyvňuje aj jeho ďalšiu tvorbu, za ktorú dostáva v roku 1948 Nobelovu cenu.Aj keď bol Eliot výborný esejista, svetové uznanie dosiahol ako dramatik, a najmä ako básnik. Z jeho básnického diela si zasluhujú najväčšiu pozornosť tri diela: Pustatina (1921), Popolec (1930) a Štyri kvartetá (1943). Pustatinu považujú niektorí kritici dosiaľ za najvýznamnejšiu báseň tohto storočia. Dielo plné skrytých citátov, narážok a tajomného je hľadaním východiska z bezútešnosti doby a spoločnosti. Popolec ako aj z názvu vyplýva, je viazaný na liturgický rok a svedčí aj o východisku z bezútešnosti nájdenom vo viere v Boha. Štyri kvartetá – dielo zrelého Eliota rekapituluje v reflexii a meditácii predchádzajúci život. V slovenskom jazyku vyšli zatiaľ Pustatina a Štyri kvartetá z ďalšími básňami v roku 1966 pod názvom Pustatina. Popolec a výber esejí o poézii sa chystá vydavateľstvo Petrus vydať v roku 1998.Na ďalšie Eliotove dielo sme na Slovensku po Pustatine čakali celých 30 rokov, kým vyšla jeho najslávnejšia hra Vražda v katedrále vo vynikajúcom preklade exilového básnika Karola Strmeňa. Drámu vo veršoch autor napísal na objednávku Canterburskej katedrály. Hlavným hrdinom je arcibiskup sv. Tomáš Becket, ktorý sa vracia domov do Anglicka z vyhnanstva a vie, že ide pravdepodobne na smrť. Necháva ho zavraždiť vlastný kráľ Henrich II., ktorému sa Becket odmieta podriadiť vo veciach, ktoré sa priečia jeho viere. Hru prvýkrát uviedli ochotníci v roku 1935 v Canterburskej katedrále na mieste, kde sv. Tomáša zavraždili. Stáva sa nečakane úspešnou a doteraz je stále považovaná za svetový klenot drámy a poézie.Slovenské vydanie doplnil prekladateľ – veľký ctiteľ Eliota – Karol Strmeň chronologickým prehľadom doby, v ktorej Becket žil (12. st.), a bravúrnou esejou T. S. Eliot čiže vykupovanie času. Vydavateľ voľne pridal ku knihe poviedku R. H. Bensona (1871-1914) Putujúci, ktorá má s drámou spoločnú osobu sv. Tomáša.Pre nás môže byť zaujímavá skutočnosť, že pri svojej návšteve Veľkej Británie sa Sv. Otec Ján Pavol II. prišiel pomodliť do katedrály k hrobu sv. Tomáša Becketa.
 
HUDBA
 
Kapucíni & Stanley
 
Rozlúčka
 
CD a MC, vydavateľstvo Cantate, 1997
 
Keď pred dvoma rokmi začali na pódiách gospelových festivalov vystupovať spoločne Stanley s tromi bratmi kapucínmi, mnohí zbystrili pozornosť. Dokážu nájsť spoločnú reč rehoľníci so žoviálnym a humorom iskriacim folkáčom Stanleym?! Nielen že to dokázali, ale spolu sa prepracovali na najvyššiu priečku slovenskej gospelovej muziky. Táto partia sa stala dôkazom toho, že humor a radosť sú živou soľou skutočného života podľa viery. Každý zo štvorice priniesol do spoločného diela niečo svojské. Ondrej vynikajúce sóla na fúkacej harmonike, spev a autorstvo väčšiny piesní, Michal svoje piesne o láske a zábavné kúsky á la Mikele Spagettini, Félix svoj hlas a neopakovateľné konferencierske schopnosti a Stanley svoje folkové cítenie, piesne plné humoru a úprimného vzťahu k Bohu a samozrejme vždy nové a originálne vtipy. Dokázali obohatiť jeden druhého a toto bohatstvo svojimi piesňami a vystúpeniami rozdávať ďalej. Tak ako tomu bolo na koncerte spojenom s krstom tohto nového CD 27. 8. 97 v Bratislave. Malý „kulturáčik“ na Nivách bol plný do posledného miesta a počas 3-hodinového koncertu v ňom panovala vynikajúca atmosféra, ktorá bola lepšia ako na Kelly Family či Nedvědoch. Bol to rozhodne gospelový koncert roka. Mimochodom: krstným otcom CD sa stal generálny predstavený kapucínov z Ríma a jedno z tričiek v tombole vyhral mladý Brazílčan. Zdá sa, že sláva tohto kvarteta už dávno prekročila hranice Slovenska. Nový album má názov Rozlúčka. Hoci o tom na koncerte nepadlo ani slovo, faktom je, že rehoľné povolanie bratov kapucínov ich minimálne na rok rozfúka medzi Rím a Ličartovce, iba Stanleyho manželské povolanie ho ponechá doma v Bratislave. Pevne verím, že sa o rok dajú zase aspoň na jeden koncert dokopy, no dovtedy nám neostáva nič iné ako počúvať ich CD či MC.
 
-koniec-