Nad Longchampom sedí na
vyvýšenom pódiu oblečený v ornáte starý muž. Ťažko sa pohybuje, trasú sa mu
ruky, je zhrbený, rozpráva slabým hlasom prerývaným kašľom a keď občas zdvihne
oči od textu, ktorý číta, vidíme jeho zostarnutú meravú tvár... Je to pápež Ján
Pavol II.Starý a chorý pápež je počas posledných dvoch rokov jednou z
najhorúcejších tém vo svetových masmédiách. Podľa ich informácií sa zdá, že
Cirkev je na tom tak ako pápež: stará a chorá. Mnohí liberálne orientovaní
teológovia iba ťažko zakrývajú vrúcne očakávanie voľby nového pápeža. Mnohí
ani nič nezakrývajú a verejne vyjadrujú nádej na skorý odchod Jána Pavla II. na
večnosť. Nový pápež podľa nich konečne „otvorí“ Cirkev svetu, zruší
celibát, povolí svätenie žien a zliberalizuje sexuálnu morálku. Laici podpisujúci
petíciu My sme Cirkev očakávajú rešpektovanie svojich požiadaviek a nevedia sa
dočkať, kedy sa už konečne stanú "oni Cirkvou". Tomuto všetkému stojí v
ceste súčasná hlava Cirkvi. Práve svetové stretnutie mládeže so Svätým Otcom vo
Francúzsku, v krajine zmietanej ťažkou krízou viery, malo Sv. Otcovi jasne ukázať,
že mladí chcú niečo iné, než čo hlása pápež a učiteľský úrad Cirkvi.
Poloprázdne sektory na hipodróme Longchamp (Francúzi očakávali na tomto stretnutí
sotva 300 000 mladých ľudí) sa mali stať, obrazne povedané, jedným z posledných
klincov do pápežovej rakvy. Pod pódiom na Longchampe, pri nohách starého pápeža,
horí počas večerného obradu udeľovania sviatosti krstu a birmovania 10 mladým
ľuďom zo všetkých 5 kontinentov viac ako milión sviečok. V rukách ich držia mladí
ľudia, ktorí spolu s katechumenmi obnovujú svoje krstné sľuby. Sľubujú vernosť
Cirkvi a Svätému Otcovi. Väčšina z nich prišla z juhozápadnej Európy, zo
Španielska, Francúzska a najmä Talianska.Čo je to za divný fenomén, ktorý doviedol
jeden a štvrť milióna mladých z celého sveta na stretnutie s týmto starým a chorým
človekom?! Na svete niet žiadnej pop hviezdy ani športovca, ani náboženského guru, a
už vôbec nie politika, ktorý by dokázal niečo podobné. A títo mladí sem prišli
sami a dobrovoľne, znášajú nepohodu a tlačenicu v sektoroch s trojnásobne preplnenou
kapacitou. Príchod pápeža ich elektrizuje a s typickým južanským temperamentom
skandujú jeho meno, vyjadrujú mu svoju lásku a dôveru.Nočná vigília sa skončila.
Pápež sa otočil a odchádza. Zrazu urobí čelom vzad a paličkou, ktorú mu diskrétne
vsunul do rúk jeho sprievodca, zamáva mládeži skandujúcej jeho meno. Na tvári mu
zažiari široký a šibalský úsmev. V tejto chvíli pápež akoby omladol o 20 rokov.
Zdá sa, že práve v tejto chvíli si Svätý Otec uvedomil, že budúcnosť Cirkvi je v
dobrých rukách. A my mladí sme si uvedomili, že Ján Pavol II. ešte ani zďaleka
nepovedal posledné slovo. Preto dovidenia, Svätý Otče, v Ríme v jubilejnom roku 2000.
Roman Tarina