Ježiš ako katechéta

Cirkev vždy pokladala katechézu za jednu z prvoradých úloh, pretože zmŕtvychvstalý Kristus, skôr, ako sa vrátil k Otcovi, dal apoštolom posledný príkaz - aby učili všetky národy zachovávať všetko, čo im prikázal.

Týmito slovami začína Apoštolská exhortácia Svätého Otca Jana Pavla II. o katechéze v našich časoch. Počas dvoch kresťanských tisícročí sa vystriedalo už veľa spôsobov katechizácie. V súčasnosti sú názory na najvhodnejší spôsob vyučovania náboženstva často celkom protichodné. Ale ak za základ katechetického pôsobenia považujeme Ježišov misijný príkaz, mali by sme si všimnúť jeho spôsob vyučovania. Hotovú učebnicu náboženstva s metodickými pokynmi nám Ježiš síce nezanechal, ale z toho, čo je v evanjeliách, sa jeho vyučovacia metóda dá zrekonštruovať.

Je všeobecne známe, že v Ježišových časoch sa vyučovalo zásadne memorovaním. On však túto metódu asi nepoužíval, keď nám evanjelisti zachovali dve odlišné verzie Otčenáša (Mt 6,9-13; Lk 11,2-4). Slová premenenia mame dokonca až v štyroch formuláciách (porov. Mk 14,22-24; Mt 26,26-28; Lk 22,19-20; 1 Kor 11,24-25)

Náš Pán svojich poslucháčov v našom slova zmysle neskúšal. Zaujímal sa o ich názor, viedol s nimi dialóg: “Za koho ma pokladajú ľudia? A za koho ma pokladáte vy?” (Mk 8,27-29), “Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú králi poplatky?” (Mt 17,25), “Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?” (Mt 21,25) “Čo poviete na toto? Kto z týchto dvoch (synov) splnil otcovu vôľu?” (Mt 21,28.31), “Je lampa na to, aby ju postavili pod mericu?” (Mk 4,21). Ježíš nepoužíval definície ani pri najdôležitejších pravdách. Najmarkantnejšie to vidno pri vysvetľovaní pojmu nebeské (Božie) kráľovstvo.

“S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme” (Mk 4,26), “K čomu prirovnávame Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? Je ako horčičné zrnko” (Mk 4,30), “podoba sa kvasu” (Mk 13,33), “pokladu, ukrytému v poli” (Mt 13,44), “sieti, ktorú spustia do mora” (Mt 13,47), “hospodárovi, ktorý vyšiel najať robotníkov” (Mt 20,1), “desiatim pannám” (Mt 25,1). Ježiš však pokladal za oveľa dôležitejšie ohlasovanie, že sa “priblížilo nebeské kráľovstvo” (Mt 10,7), že patri “chudobným v duchu” (Mt 5,3) a že “Božie kráľovstvo je medzi nami” (Lk 17,21).

Katechéta Ježiš používal názornú metódu: “Zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal...” (Mt 18,2-5). Ukázal na ľalie (Lk 12,27), na chudobnú vdovu (Mk 12,43), kázal si priniesť denár (Mk 12,15). Využíval všetko, čo bolo jeho poslucháčom blízke: vinič, žatvu, hostinu, soľ, kvas a pod.

Nuž učme sa od nášho najvyššieho Katechétu! On svoj prejav vždy prispôsoboval chápavosti poslucháčov. A vyžadoval vieru, nie vedomosti; skutky, a nie slová.

Mária Muráňová
[Katolícke noviny 5/96]